Hypotéky môžu zdražieť, trhy už počítajú s tvrdším postupom ECB
Európska centrálna banka (ECB) vstupuje do ďalších mesiacov v režime zvýšenej opatrnosti, keďže kombinácia geopolitického napätia a rastúcich cien energií zásadne mení výhľad inflácie aj ekonomického rastu v eurozóne.
Hoci sadzby ponechala bez zmeny, nové prognózy aj komentáre predstaviteľov banky naznačujú, že menová politika sa môže opäť sprísniť, ak sa inflačné tlaky ukážu ako trvalejšie.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša sa centrálna banka ocitla v prostredí, kde sa krátkodobé riziká výrazne zhoršili najmä v dôsledku vojny na Blízkom východe. Tá sa premieta do cien energií a cez ne aj do širšej inflácie. Nové projekcie preto počítajú s tým, že inflácia bude v roku 2026 vyššia, než sa pôvodne očakávalo, a dosiahne v priemere 2,6 percenta. Následne by sa mala stabilizovať blízko cieľa, no cesta k nemu bude podľa všetkého menej priamočiara. Zároveň sa zhoršil aj výhľad hospodárskeho rastu, ktorý má zostať utlmený, najmä v krátkodobom horizonte.
Ekonóm Finaxu Patrik Kindl upozorňuje, že kľúčovým rizikom je možnosť prenesenia vyšších cien energií do celej ekonomiky. „Rast cien energií spôsobený konfliktom môže opäť vytlačiť infláciu nad 2 %, a to nielen priamo, ale aj prostredníctvom nepriamych a sekundárnych efektov,“ uviedol. Práve tomuto scenáru sa snaží centrálna banka predísť. Menová politika síce nedokáže ovplyvniť globálne ceny ropy či plynu, no môže tlmiť ich dopady tým, že obmedzí dopyt a zabráni vzniku inflačnej špirály.
Z pohľadu ďalšieho vývoja tak bude rozhodujúce najmä to, ako dlho potrvá geopolitické napätie a do akej miery sa premietne do cien energií a očakávaní firiem a domácností. Prezidentka ECB Christine Lagardová zdôraznila, že centrálna banka bude postupovať striktne na základe dát a nezaväzuje sa k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb. Zároveň upozornila, že fiškálne reakcie vlád na energetický šok by mali byť dočasné a cielené, aby neoslabovali účinnosť menovej politiky.
Trhy už na zmenu prostredia reagujú. Podľa Kočiša sa úrokové swapy od začiatku marca posunuli nahor o desiatky bázických bodov, čo naznačuje, že investori začínajú počítať s možným sprísnením menovej politiky. Tento vývoj môže postupne zastaviť trend zlacňovania úverov, ktorý bol jedným z faktorov oživenia ekonomiky v uplynulom období. V praxi to znamená, že úrokové sadzby na úverovom trhu, vrátane hypoték, sa môžu opäť mierne zvýšiť.
Kindl v tejto súvislosti dopĺňa, že dopad na domácnosti by mal byť zatiaľ skôr obmedzený. „Pri súčasnom scenári by išlo skôr len o mierny nárast v rozsahu stotín až desatín percentuálneho bodu,“ uviedol s tým, že dlhodobejšie fixácie sú na zmeny sadzieb menej citlivé. Výraznejší vplyv by sa prejavil najmä v prípade, ak by sa energetický šok prehĺbil a inflácia by sa udržala na vyšších úrovniach dlhšie.
Výhľad eurozóny tak zostáva krehký a výrazne závislý od externých faktorov. Na jednej strane ho podporuje nízka nezamestnanosť, relatívne zdravé financie súkromného sektora a rastúce verejné investície, najmä do obrany a infraštruktúry. Na druhej strane však pretrváva neistota spojená nielen s konfliktom na Blízkom východe, ale aj s pokračujúcou vojnou na Ukrajine. Ak by sa situácia stabilizovala a tlak na ceny energií zmiernil, ekonomika by mohla rásť rýchlejšie, než dnes naznačujú základné scenáre. V opačnom prípade hrozí kombinácia vyššej inflácie a slabšieho rastu, ktorá by centrálnej banke výrazne sťažila rozhodovanie.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet