Je potrebné konsolidovať, zvyšovanie daní však znižuje podľa IFP zamestnanosť, investície a produktivitu práce
Verejné financie Slovenska je po dôsledkoch pandemickej a energetickej krízy nutné ozdraviť. Inštitút finančnej politiky (IFP) preto skúmal, ako by mohol vyzerať vhodný prorastový konsolidačný mix v potrebnom objeme približne 5 % HDP.
Výsledky ukazujú, že hoci je skladba konsolidácie značne politickou otázkou, aj jej konkrétna podoba môže mať výrazné efekty na životnú úroveň krajiny. Rozdiel medzi hospodárskymi dôsledkami najviac a najmenej prorastovej konsolidácie predstavuje až približne 200-tisíc pracovných miest, resp. približne 6 % výkonu slovenskej ekonomiky.
Konsolidačný plán s najmenej možným negatívnym vplyvom na ekonomiku by podľa IFP pozostával v prípade Slovenska primárne zo zníženia prevádzkových výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe. V menšej miere by sa mohlo ušetriť na sociálnych dávkach a dotáciách, resp. zvýšením spotrebných daní. Podobne prorastovú konsolidáciu je zároveň možné dosiahnuť aj s rovnakým dôrazom na príjmovú ako na výdavkovú stranu rozpočtu. Je však podľa inštitútu dôležité vyhnúť sa zvyšovaniu zdanenia práce a znižovaniu investícií.
Skúsenosti so stabilizáciou verejných financií z iných krajín ukazujú, že konsolidácia znižovaním výdavkov bolí ekonomiku menej ako zvyšovanie rozpočtových príjmov. Znižovanie verejných výdavkov nielenže tlmí ekonomickú aktivitu menej, než zvyšovanie daní a odvodov, ale taktiež vedie k dlhodobému zníženiu verejného dlhu krajiny. Zároveň sa spája s vyššou pravdepodobnosťou znovuzvolenia konsolidujúcej vlády. Možno aj preto boli podľa IFP od konca sedemdesiatych rokov dve tretiny konsolidácií v 16 krajinách OECD založené na výdavkovej strane verejných financií.
Zvyšovanie daní podľa inštitútu obmedzuje spotrebu domácnosti a znižuje motivácie investovať a pracovať. Rast zaťaženia práce nielenže znižuje disponibilné príjmy domácností, ale súčasne odrádza od participácie na pracovnom trhu. Znižuje tým potenciálnu zamestnanosť a maximálny možný výkon ekonomiky. Korporátne dane majú síce miernejšie efekty na zamestnanosť, ale vedú podľa IFP k nižším súkromným investíciám, pomalšej akumulácii kapitálu a s tým spojenému nižšiemu rastu produktivity práce. Naproti tomu, spotrebné a majetkové dane sa najmä z krátkodobého hľadiska vyznačujú nižšími negatívnymi efektmi na ekonomickú aktivitu.
Konsolidáciu na príjmoch je však možné dosiahnuť vhodným dizajnom daňového mixu, či zvýšením nedaňových príjmov. Rast daňového zaťaženia by mal v prvom rade pochádzať podľa IFP z rozširovania základu dane cez elimináciu účelových daňových výnimiek. Boj s daňovými únikmi tiež zvyšuje príjmy štátu bez výraznejších negatívnych vplyvov na ekonomický rast. V neposlednom rade zvyšovanie nedaňových príjmov, napr. zvýšenie platieb za cestovné, školné, resp. administratívnych poplatkov, môže byť tiež menej bolestivé pre ekonomiku.
Naopak, zníženie vládnych výdavkov naproti tomu nevytvára negatívne motivácie k ekonomickej aktivite a zvyčajne je spojené s rastom investícií súkromného sektora. To platí najmä o znižovaní výdavkov na mzdy, zamestnanosť a medzispotrebu vo verejnom sektore.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet