Kapitálový trh na Slovensku trpí legislatívnym chaosom

Autor: Highgate Law & Tax
23.07.2025 (14:25)

Daňová politika motivuje investorov nesprávnym smerom a ešte na tom aj strácame daňové príjmy, tvrdí právnik Peter Varga.

Viac než tridsať rokov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nemá krajina funkčnú a koherentnú verejnú politiku v oblasti kapitálového trhu. Právny rámec je nekonzistentný, daňová legislatíva často nelogická a regulačné nastavenie vytvára paradoxné deformácie. Namiesto toho, aby štát podporoval transparentné a stabilné formy investovania, systém dnes – vedome či nevedome – zvýhodňuje tie menej bezpečné a ťažšie kontrolovateľné. Odborný pohľad prináša právnik a expert na finančné právo Peter Varga, zakladateľ a partner kancelárie Highgate Law & Tax.

Zákony bez konceptu

„Problémom Slovenska nie je len to, že nemá jasnú verejnú politiku pre kapitálový trh. Problémom je, že normy, ktoré majú trh regulovať, vznikajú nekoordinovane, často bez základného pochopenia dôsledkov. Chýba im koncept, vnútorná logika a elementárna férovosť,“ konštatuje Varga.
Kapitálový trh pritom nie je len technokratickou doménou úzkej skupiny profesionálov. Je to systém, ktorý má prepájať domácnosti so zvyškom ekonomiky. V ideálnom prípade by ľudia cez dôchodkové alebo investičné fondy investovali do podnikov, infraštruktúry či verejných projektov. Na Slovensku sa však tento potenciál stále nenapĺňa.

Daňové deformácie, ktoré podkopávajú dôveru

Jedným z kľúčových problémov sú podľa Vargu daňové deformácie, ktoré vznikajú v dôsledku absencie dlhodobej stratégie v oblasti zdaňovania kapitálu. Výsledkom sú situácie, kde sú regulované a dohliadané formy investovania – ako napríklad podielové fondy – daňovo penalizované, zatiaľ čo menej transparentné štruktúry, ako sú niektoré dlhopisové schémy alebo zahraničné investičné entity, vychádzajú výhodnejšie.

„Ak investor vie, že sa mu z daňového hľadiska viac oplatí investovať cez neregulovanú schému ako cez fond, ktorý podlieha pravidlám a kontrole, tak sa mu nemožno čudovať, že si vyberie tú prvú možnosť. Ale je to dôkaz zlyhania systému, nie dôkaz efektívneho trhu,“ varuje Peter Varga.
V dôsledku toho sa zvyšuje riziko na trhu, oslabuje sa ochrana drobných investorov a klesá dôvera v oficiálne finančné produkty. Podľa Vargu tak Slovensko v podstate sabotuje slovenský finančný ekosystém.

Príklad z praxe: Slovenský fond vs. investovanie cez zahraničného brokera

Ako konkrétny príklad možno uviesť slovenské podielové fondy, ktoré sú spravované profesionálmi, podliehajú prísnemu dohľadu NBS, musia dodržiavať pravidlá diverzifikácie a poskytovať pravidelné reporty. Napriek tomu sú z hľadiska zdaňovania v nevýhode oproti jednoduchým priamym investičným alternatívam, ktoré sú investične rizikovejšie a zároveň často fungujú bez dohľadu a bez základnej transparentnosti.

„Zdanenie kapitálu by malo byť neutrálne – teda nemalo by zvýhodňovať alebo znevýhodňovať konkrétny investičný nástroj len preto, že sa doň investuje cez fond alebo priamo. U nás je to presne naopak. To je daňová patológia, nie daňová politika,“ hovorí Varga. „Výsledkom nešťastne nastavenej legislatívy je to, že investovanie cez regulované slovenské fondy je z daňového hľadiska signifikantne znevýhodnené ako investovanie priamo. To podporuje špekulatívne investovanie, zvyšuje systémové riziká, je v rozpore s daňovou neutralitou, ale predovšetkým je v rozpore so záväzkom štátu v Ústave SR motivovať retailových investorov investovať konzervatívne., dodáva Varga.

Zároveň Slovensko chaotickou legislatívou stráca daňové príjmy. „Pri slovenských podielových fondoch investujúcich do zahraničných aktív nastáva z dôvodu ich špecifického daňového statusu špecifická situácia. Totiž celkové daňové zaťaženie investorov sa z väčšej miery skladá zo zdanenia v zahraničí. Pričom, relatívne jednoduchou zmenou daňového statusu týchto fondov by väčšia časť zdanenia bola realizovaná do slovenských verejných rozpočtov“, dopĺňa Varga.

Bezpečné produkty sa stávajú daňovo neatraktívnymi

Tento problém má aj širší systémový rozmer. Ak sa štát dlhodobo spolieha na to, že investori budú používať bezpečné a dohliadané produkty – ako sú slovenské fondy – no zároveň ich daňovo znevýhodňuje, podkopáva vlastné regulačné ciele. „Štát musí byť konzistentný: buď chcem, aby ľudia investovali do transparentných a bezpečných nástrojov, a potom im to nesmiem daňovo sťažovať, alebo priznám, že preferujem špekulatívne schémy bez pravidiel. Dnes robíme oboje naraz – a výsledkom je chaos,“ konštatuje Varga.

Zákony bez logiky

Odborníci zároveň kritizujú úroveň legislatívnej tvorby ako takej. Zákony sa často pripravujú narýchlo, bez konzultácií s odborníkmi, bez dopadových analýz a bez dôrazu na vnútornú koherenciu. „Zákon o dani z finančných transakcií je symbolom tohto problému. Nemá hlavu ani pätu. Je to ako keby ste poslali futbalistov na ihrisko bez toho, aby ste im povedali, kto má útočiť a kto brániť – a hlavne, čo je cieľ hry,“ prirovnáva.

Čo s tým?

Riešenie spočíva v troch kľúčových krokoch:

1. Koncepčné zjednotenie verejnej politiky v oblasti kapitálového trhu – teda vytvoriť jasnú predstavu, čo má byť cieľom regulácie, aké investičné nástroje chceme podporovať a prečo.
2. Zavedenie daňovej neutrality – aby daňový režim neovplyvňoval investorov pri výbere medzi bezpečnými a rizikovými produktmi.
3. Zlepšenie legislatívneho procesu – vrátane odbornej diskusie, medzirezortnej spolupráce a pravidelného hodnotenia dopadov nových zákonov.

Slovensko potrebuje kapitálový trh viac než kedykoľvek predtým

V čase, keď sa ekonomika digitalizuje, dôchodkový systém čelí tlaku demografických zmien a štát potrebuje financovať modernizáciu infraštruktúry, je zdravý kapitálový trh nenahraditeľným pilierom.
„Ak nezačneme brať túto tému vážne, investori nás jednoducho obídu. A namiesto moderného trhu s dôverou a pravidlami nám ostane len hmlistý tieň toho, čo by mohlo fungovať, keby sme to mysleli úprimne,“ uzatvára Peter Varga.


Tweet