Každé percento deficitu sa počíta, Slovensko môže podľa analytika ušetriť 1,3 miliardy ročne
Rastúce úrokové náklady sa stávajú jedným z najväčších rizík pre slovenské verejné financie. Upozorňuje na to analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Dávid Borovský, podľa ktorého kombinácia pretrvávajúcich vysokých deficitov a vyšších úrokových sadzieb znamená čoraz väčšiu záťaž pre štátny rozpočet.
Ak by sa vláde už od roku 2024 podarilo držať pôvodne plánovanej trajektórie konsolidácie a znížiť deficit na tri percentá HDP do roku 2027 s následným pokračovaním poklesu až na jedno percento HDP, štát by mohol ku koncu roka 2030 ušetriť na úrokových nákladoch ročne viac ako 1,3 miliardy eur, teda približne 0,8 percenta HDP. V takomto scenári by bol hrubý dlh na konci horizontu nižší približne o 30,6 miliardy eur, čo predstavuje rozdiel 18,5 percentuálneho bodu HDP.
Realita je však podľa aktuálnych odhadov menej priaznivá. Ani po troch kolách konsolidačných opatrení sa nepodarilo podľa analytika dosiahnuť výraznejšie zlepšenie rozpočtovej bilancie. Deficit verejnej správy by sa mal podľa odhadu RRZ znížiť z úrovne 4,9 percenta približne na 4,5 percenta HDP v roku 2026, čo signalizuje len mierny pokrok. Konsolidačný efekt navyše oslabili dodatočné výdavkové opatrenia. Ak by sa po roku 2026 neprijali ďalšie kroky, deficit by podľa projekcií opäť začal rásť a do roku 2030 by mohol dosiahnuť až 6,4 percenta HDP.
Borovský upozorňuje, že rozpočtová politika bez pokračovania v konsolidácii nepovedie k trvalému ozdraveniu financií. Alternatívny scenár, vychádzajúci z Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu na roky 2025 až 2028, počíta s postupným znížením deficitu na 2,2 percenta HDP do roku 2028 a následne až na jedno percento HDP do roku 2030. Takýto vývoj by zastavil nárast dlhu a priblížil ho k referenčnej maastrichtskej hranici 60 percent HDP.
Význam konsolidácie pritom nespočíva len v nižšej potrebe emitovať nové dlhopisy, ale aj v tom, ako Slovensko vnímajú finančné trhy. Investori zohľadňujú nielen aktuálny stav rozpočtu, ale aj výhľad do budúcnosti. Riziková prirážka slovenských dlhopisov sa oproti obdobiu pred rokom 2023 výrazne zvýšila. Kým v roku 2022 bola vyššia než priemer eurozóny len o tri bázické body, v rokoch 2023 až 2025 dosahoval rozdiel v priemere 39 bázických bodov. Hoci sa v rokoch 2024 až 2026 prirážka postupne znižuje, bez pokračovania konsolidácie sa tento trend môže rýchlo obrátiť.
V scenári dôveryhodnej a kontinuálnej konsolidácie by bola riziková prirážka podľa odhadov RRZ nižšia už od roku 2025 približne o 0,3 percentuálneho bodu a do roku 2030 až o 0,55 bodu. To by sa priamo premietlo do lacnejšieho financovania štátu. Z celkovej potenciálnej úspory 1,3 miliardy eur na úrokoch by približne 1,1 miliardy vyplývalo z nižších deficitov a ďalších 266 miliónov eur z nižšej rizikovej prirážky.
Ak by sa však neprijali žiadne dodatočné opatrenia nad rámec platnej legislatívy, úrokové náklady by do roku 2030 vzrástli na viac ako 4,3 miliardy eur ročne, čo by predstavovalo približne 2,6 percenta HDP. V porovnaní s historickým minimom v roku 2022, keď Slovensko vynakladalo na obsluhu dlhu približne jedno percento HDP, by išlo o viac než dvaapolnásobný nárast záťaže. Aj v priaznivejšom scenári by však úrokové náklady dosiahli približne tri miliardy eur, keďže vyššie sadzby v eurozóne a vysoké východiskové deficity budú rozpočet zaťažovať aj naďalej.
Bez pokračovania konsolidácie by hrubý dlh verejnej správy mohol do roku 2030 vzrásť až na 78,2 percenta HDP. Naopak, pri naplnení pôvodných cieľov by sa priblížil k 60 percentám HDP, hoci ani v tomto prípade by neklesol pod hranicu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Analýza tak naznačuje, že Slovensko stojí pred rozhodnutím, či bude pokračovať v postupnom ozdravovaní financií, alebo sa zmieri s rastúcimi nákladmi na obsluhu dlhu, ktoré budú čoraz výraznejšie ukrajovať z priestoru na iné verejné výdavky.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet