Kažimír varuje pred návratom inflácie. ECB môže zdvihnúť sadzby skôr, než čakajú trhy
Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Peter Kažimír pripustil, že menová politika v eurozóne môže reagovať sprísnením skôr, než aktuálne očakávajú finančné trhy.
Dôvodom sú rastúce inflačné riziká spojené s geopolitickým napätím a najmä s vojnou v Iráne, ktorá môže opäť zdvihnúť ceny energií.
Podľa Kažimíra je síce Európska centrálna banka zatiaľ v „dobrej pozícii“ a na najbližšom zasadnutí nemusí prijímať okamžité rozhodnutia, situácia sa však môže rýchlo zmeniť. „Zatiaľ musíme zostať pokojní,“ povedal v rozhovore pre agentúru Bloomberg vo Frankfurte. Zároveň však dodal, že reakcia ECB je potenciálne bližšie, než si mnohí myslia. Trhy doteraz počítali skôr s opatrnejším postupom. Očakávania sa sústreďovali najmä na možné zvýšenie sadzieb v polovici budúceho roka. Po Kažimírových vyjadreniach však investori svoje stávky upravili a pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb už do júna sa zvýšila približne na 60 percent.
Obavy centrálnej banky súvisia najmä s rizikom návratu inflačných tlakov. Eurozóna síce po dramatickom raste cien v roku 2022 postupne smeruje k stabilizácii, podľa Kažimíra sa však situácia môže opäť skomplikovať. „Riziká týkajúce sa inflácie sa jednoznačne posunuli smerom nahor. Na všetky diskusie o inflácii pod cieľom môžeme zabudnúť,“ uviedol.
Guvernér upozorňuje, že podniky aj domácnosti majú ešte čerstvú skúsenosť s inflačným šokom spred niekoľkých rokov. To môže ovplyvniť ich správanie pri ďalšom zdražovaní. „Firmy si stále pamätajú inflačné roky a pravdepodobne budú zvýšené náklady prenášať na spotrebiteľov oveľa rýchlejšie ako v roku 2022,“ povedal. Podobný vývoj očakáva aj pri mzdových požiadavkách. Ľudia budú s požiadavkami na vyššie mzdy podľa jeho slov rýchlejší než v minulosti.
Podľa Kažimíra už teraz existujú signály, ktoré centrálni bankári pozorne sledujú. Ceny služieb vykazujú výraznú zotrvačnosť, ceny tovarov neklesajú tak rýchlo, ako by si ECB želala, a ziskové marže niektorých firiem rastú. To všetko môže v prípade ďalšieho energetického šoku prispieť k opätovnému zrýchleniu inflácie.
V porovnaní s rokom 2022 má však ECB podľa Kažimíra výhodu v tom, že dnes môže reagovať rýchlejšie. V čase predchádzajúceho inflačného šoku mala menová politika zviazané ruky programami kvantitatívneho uvoľňovania a záväzkom držať uvoľnené podmienky. „Ak to bude nevyhnutné, môžeme reagovať rýchlejšie. Musíme byť agilní. Tiež sme sa poučili,“ povedal.
Naznačil zároveň, že prípadné rozhodnutie o zvýšení sadzieb nemusí byť viazané výlučne na nové makroekonomické prognózy. „Nemám žiadne výhrady voči zvyšovaniu sadzieb aj bez nových prognóz,“ uviedol. Zároveň dodal, že diskusia o ďalšom uvoľňovaní menovej politiky je momentálne mimo hry.
Opatrný tón Kažimíra zapadá do širšej komunikácie predstaviteľov ECB, ktorí v posledných týždňoch zdôrazňujú potrebu flexibility a pripravenosti reagovať na meniace sa podmienky. Podľa neho je súčasná situácia mimoriadne nestabilná. „Situácia je veľmi nestála, dokonca dramatická, a panika na trhoch a medzi politikmi môže predstavovať riziko,“ upozornil.
Napriek zvýšenej neistote zostáva slovenský guvernér relatívne optimistický, pokiaľ ide o ekonomický rast eurozóny. Obavy zo stagflácie ho podľa vlastných slov „príliš neznepokojujú“. Zároveň však varoval vlády členských štátov, aby pri reakcii na rast cien energií nepodľahli pokušeniu zavádzať rozsiahle a nákladné podporné schémy. „Niet pochýb o tom, že vlády prídu s nápadmi, ako ponúknuť aspoň určitú pomoc,“ povedal. Zároveň však dodal, že by mali byť „veľmi cielené a prísne časovo obmedzené“, keďže verejné financie v mnohých krajinách eurozóny sú už dnes pod výrazným tlakom.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet