Koľko a ako si sporiť na dôchodok? Odporúčanie pre mladých ľudí

Autor: redakcia
16.03.2026 (14:00)

Ako bude vyzerať dôchodkový systém o 40 rokov? To nikto nevie. Avšak, keď si na dôchodok budete sporiť sami, nebudete závislí od žiadného systému. Neuveríte, akú nízku sumu si stačí odkladať.

Téma dôchodkov bola v posledných rokoch zaujímavá až pre ľudí vo veku 50+. Mladí mali iné priority - cestovanie, rodina, bývanie,... Dnes sa medzi tieto priority zaraďuje aj sporenie na dôchodok. Pred realitou nemôžeme zatvárať oči, treba sa na ňu zodpovedne pripraviť.

Povinný vstup do 2. piliera mladým ľuďom zabezpečuje, že si začínajú tvoriť rezervu na dôchodok už od vstupu na pracovný trh. Avšak, aj keď sa dívame do budúcnosti v horizonte 40 rokov, 2. pilier nebude všeliek.

Banky.sk zisťovali, či existujú nejaké prognózy, kedy dôchodok z 2. piliera bude hrať významnejšiu úlohu ako 1. pilier. „Nie, taká prognóza neexistuje. Nevieme totiž kedy a ako sa bude meniť prvý pilier. Štedrosť prvého piliera, a teda aj výška dôchodkov v porovnaní s posledným platom dôchodcu bude musieť klesať, to je fakt. Rovnako tak bude klesať aj váha prvého piliera na celkových dôchodkoch. Z odvodu na dôchodkové poistenie 18 % ide 14 % do prvého a 4 % do druhého piliera. Napriek demografickým tlakom a výzvam, verím že dôchodok z prvého piliera, nebude nikdy musieť klesnúť tak nízko, aby sa váha prvého a druhého piliera vyrovnala,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda predstavenstva Allianz – SDSS.

• Do čoho investovať 100 eur mesačne? Porovnanie dobrovoľných príspevkov do 2. piliera, podielových fondov a ETF fondov
• Najväčšie hriechy pri investovaní: Týchto desať chýb vás stojí veľa peňazí
• Ako investovať v roku 2026?

Keďže väčšina odvodov, ktoré platíme do Sociálnej poisťovne ide na výplatu súčasných dôchodkov, nie sú veľké vyhliadky, aby sa percento odvodov do 2. piliera zvyšovalo. Aj napriek tomu, že mladí ľudia si v 2. pilieri budú sporiť 40+ rokov, nasporená suma im nebude stačiť na to, aby úplne pokryla výšku ich budúceho dôchodku.

Otázka je, koľko si teda odkladať. S malými sumami potrebnú čiastku nenašetríme. Pri sporení zbytočne vysokých súm budeme na starobu mať zas čiatku, ktorú už nebudeme vedieť minúť.

Koľko si má odkladať na dôchodok mladý človek

Oslovili sme viacero odborníkov s otázkou, či mladému človeku stačí sporenie na dôchodok v rovnakej výške, ako platí odvody do 2. piliera. Pre ilustráciu, človek s priemernou hrubou mzdou 1500 eur odvádza do 2. piliera 60 eur mesačne. Postačí mu teda suma 60 eur investovaná do ETF fondu za účelom vytvorenia dôchodkových úspor?

„Odvádzanie si 4 % hrubých príjmov (pozor, do druhého piliera ide 4 % z hrubej mzdy), čo z čistej mzdy predstavuje podstatne väčšie percento, by určite výrazným spôsobom zvýšilo dôchodok. A predpokladám, že vo väčšine prípadov by to stačilo na pokrytie dôchodkových nárokov. Nie je pritom potrebné si na to otvárať ani samostatné účty, do druhého piliera sa dajú platiť aj dobrovoľné príspevky, čo sporitelia aj využívajú,“ vysvetľuje Miroslav Kotov.

• Má význam sporiť si na dôchodok po päťdesiatke?
• Európska penzia cez PEPP je istejšia ako slovenský dôchodok z 2. piliera

Marek Švantner, odborník na osobné financie z PARTNERS pripomína, že netreba zabúdať na infláciu. “Priemerná inflácia od roku 2010 dosahuje úroveň 3,24 %, čo znamená, že kúpna sila peňazí sa postupne znižuje. Pri dlhodobom horizonte, akým je dôchodkové sporenie, má preto inflácia zásadný vplyv na reálnu hodnotu budúcich príjmov. Druhým dôležitým faktorom je udržateľnosť dôchodkového systému, teda 1. a 2. piliera, ako aj samotný vek odchodu do dôchodku“.

Modelový príklad č. 1:

Pre lepšiu predstavu si môžeme uviesť modelový príklad. Predstavme si 20-ročného človeka, ktorý plánuje odísť do dôchodku vo veku 65 rokov. Jeho odvod do 2. piliera je 60 € mesačne. Čistý mesačný príjem je 1 135 € (hrubá mzda 1 500 €) a počas celého života zostáva na rovnakej úrovni.

Ten istý človek si zároveň investuje ďalších 60 € mesačne do ETF fondov s priemerným ročným zhodnotením 8 % p. a., pričom počítame už aj s infláciou 3,24 %.
Výsledok:

• Pri súčasnom nastavení systému by jeho dôchodok zo sociálneho systému predstavoval približne 673 € mesačne.
• Vlastnou investíciou do ETF fondov vo výške 60 € mesačne a 8% ročnom zhodnotení by si do 65 rokov vytvoril kapitál vo výške 290 201 €. Táto hodnota vplyvom inflácie predstavuje reálnych 188 973 €.
• Ak by túto sumu následne presunul do konzervatívnejšej investície alebo si zakúpil rentu so zhodnotením 4 %, mohol by si počas ďalších 20 rokov vyplácať k dôchodku navyše 1 145 € mesačne. Po zohľadnení inflácie by táto suma predstavovala približne 849 € mesačne.

Jeho celkový mesačný príjem na dôchodku by teda bol 1 522 € (849 € z vlastnej investície a 673 € zo sociálneho systému). Za predpokladu, že príjem počas života zostane nezmenený a sociálny systém bude fungovať ako dnes, by si tak dokázal udržať svoju životnú úroveň.

Modelový scenár č. 2 (realistickejší):

Realistickejší scenár však počíta s tým, že sociálny systém v dnešnom nastavení nemusí byť v budúcnosti udržateľný a ľudia sa naň nebudú môcť spoľahnúť. V takom prípade by samotná investícia 60 € mesačne do ETF fondov, pri priemernom 8 % zhodnotení, zabezpečila príjem približne 849€ mesačne (po zohľadnení inflácie), čo je menej ako aktuálny čistý príjem 1 135 €. V prípade, že by sa nechcel spoliehať na udržateľnosť sociálneho systému a chcel svoju životnú úroveň udržať a zohľadniť infláciu, by jeho mesačná investícia mala byť minimálne 80 eur.

Graf: Nasporená suma za 45 rokov pri vklade 80 eur mesačne

Ak nasporenú sumu 386 tisíc očistíme o infláciu, v dnešných cenách to bude na úrovni cca 252 tisíc eur. Táto suma postačí na vyplácanie renty vo výške 1132 eur v dnešných cenách počas 20 rokov.



Z uvedených modelov vyplýva, že investovanie rovnakej, 60 € sumy do ETF fondov, akú niekto odvádza aj do 2. piliera, môže postačovať, avšak iba za určitých podmienok. Ak 20 ročný človek bude pravidelne až do dôchodku investovať 80 eur mesačne, dokáže si udržať životný štandard aj v prípade, ak štátny dôchodok nebude až taký štedrý.

Ako si vypočítať výšku potrebnej sumy

Ján Tonka, vedúci osobných financií vo Finaxe si myslí, že mladý človek by si mal odkladať viac: “Základ je dlhodobo odkladať a investovať 10 až 20 % z príjmu na dôchodok. Dvadsaťročný mladý človek môže začať na 10 %, pretože má veľa času a efekt zloženého úročenia pracuje v jeho prospech. Ak niekto posiela do 2. piliera 60 eur a ďalších 60 eur investuje sám, podstatné je, či tým dosiahne aspoň 10 % zo svojho čistého príjmu. Ak áno, je to dobrý štart. Ak nie, mal by postupne pridať. Rozhodujúca je pravidelnosť a disciplína.”

Výšku sumy, ktorú si odkladáme na dôchodok by sme mali zvyšovať spolu s tým, ako nám rastie mzda. “Najjednoduchšie je riadiť sa pravidlom tretín. Z každého zvýšenia príjmu by sme mali 1/3 investovať a 2/3 si môžeme nechať. Ak sa nám zvýši príjem o 150 eur, 50 eur pridáme k pravidelnej investícii a zvyšných 100 eur môžeme bez výčitiek použiť na zlepšenie kvality života. Navyšovať pravidelnú investíciu o infláciu je nevyhnutné minimum,” odporúča Ján Tonka.

Akú sumu by sme mali mať nasporenú pred odchodom do dôchodku? 20 tisíc, či 200 tisíc? “Pomôcť môže pravidlo 4 %. Znamená to, že z finančného majetku si môžeme dlhodobo vyberať cca 4 % ročne. Potrebný majetok je teda približne 25-násobok ročnej sumy, ktorú chceme čerpať. Ak chceme mať na dôchodku príjem 1200 eur mesačne a od štátu a z 2. piliera očakávame 700 eur, chýba nám 500 eur mesačne, resp. 6000 eur ročne. Násobené 25 vychádza približne 150 000 eur, čo je cieľová suma našej investície,” uzatvára Ján Tonka.
 


Tweet