Koľko stojí zlyhané čerpanie eurofondov?

Autor: redakčne upravené
05.05.2022 (16:00)

Slovensko slabo čerpá eurofondy. Nedokáže v dostatočnej miere využívať príležitosti, ktoré mu plynú z členstva v Európskej únii. Pripravujeme sa tak o stovky miliónov euro!

Čerpanie fondov je vnímané najmä v súvislosti ako ich najlepšie použiť pre rozvoj krajiny. Nezanedbateľnú úlohu však zohráva aj časový rozmer: či sa čerpá dostatočne rýchlo na to, aby sa krajina vyhla trvalej strate (dekomitmentu) a dostatočne rýchlo, aby sa minimalizoval inflačný vplyv. Odsun čerpania pomerne významnej časti prostriedkov do obdobia s nečakane vyššou infláciou spôsobí Slovensku stratu. Ak by sme nemeškali s čerpaním, mohli sme nakúpiť tovary a služby v dodatočnom objeme 200 miliónov EUR v cenách roku 2015.

Z predošlého programového obdobia sme stále nevyčerpali skoro 7 miliárd eur.

Slovensko je v porovnaní s ostatnými krajinami na chvoste v čerpaní počas implementácie rozpočtu EÚ na roky 2014-2020. Horšie je na tom už len Rumunsko a Chorvátsko. Do konca obdobia (do roku 2023) ostávajú necelé dva roky a za tento čas potrebujeme dokázať, že vieme účelne využiť ešte takmer polovicu zo štrnásť miliardového rozpočtu.

Slovensko držalo krok s ostatnými krajinami iba do roku 2018. Pred pandémiou zoskupenie EU17, podobne ako Slovensko, čerpalo ročne v priemere 10% zo svojej alokácie. Po roku 2018 sa začali otvárať pomyselné nožnice ovplyvnené neefektívnou implementáciou. Vplyvom zle nastaveného systému sme sa okrem iného trvale pripravili o zdroje v objeme takmer 200 miliónov EUR. Tretie programové obdobie bolo napríklad poznačené pochybným prerozdeľovaním fondov na vedu a výskum. Slovensku bolo čiastočne pozastavené čerpanie a znížená časť alokácie cez tzv. dekomitment (trvalú stratu). Pozastavenie platieb zo strany EÚ, ako reakcia na nezrovnalosti pri napĺňaní niektorých priorít, nebolo ojedinelou udalosťou. Takéto intervencie mali napokon dosah na zaostávanie voči ostatným krajinám.

Opatrenia počas pandémie obmedzovali schopnosť hladko čerpať eurofondy. Aj napriek tomu sa však priemerné ročné čerpanie EU17 zvýšilo o dve tretiny až na 16% (priemer rokov 2020-2021) celkovej alokácie. Podobný rast čerpania zaznamenalo aj Slovensko, avšak kvôli nižšej východiskovej úrovni pred pandémiou zaostávanie zotrvalo naďalej významné.

Problém s čerpaním by napokon nemusel byť až takým problémom, ak ho dokážeme ešte urýchliť. Podobnú skúsenosť máme z druhého programového obdobia. V roku 2013, dva roky pred ukončením čerpania sme potrebovali zužitkovať ešte polovicu zdrojov, čo sa viac-menej aj podarilo.

Karty však zamieša vyššia inflácia, ktorá spôsobí reálny výpadok na čerpaní. Pri očakávanej vyššej inflácii nás presunutie ešte nevyužitých fondov (7 mld. EUR) do nasledujúcich dvoch rokov ukracuje o ich reálny prínos pre rozvoja Slovenska. Rýchlejšou implementáciou v období, keď bol vplyv cien zanedbateľný, by sme dokázali obstarať viac tovarov a služieb v hodnote približne 200 miliónov EUR v cenách roku 2015, ako pri pomalom čerpaní a koncentráciou zdrojov do obdobia vysokej inflácie. O čo sme tak prišli?

Prídeme takto približne o jeden infraštruktúrny projekt. Medzi investične najnákladnejšie projekty patria dopravné projekty. Až na výnimky, objemom zazmluvnených zdrojov nepresahujú vyčíslenú „stratu“: výstavba ciest D1 Budimír – Bidovce (169 mil. EUR), R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, 2. úsek (165 mil. EUR), D3 Žilina Strážov – Brodno, 2. fáza (145 mil. EUR), alebo železničné projekty Dostavba stanice Žilina – Teplička s nadväzujúcou železničnou infraštruktúrou (224 mil. EUR) a Modernizácia vozového parku vlakových súprav (158 mil. EUR). Rast cenovej hladiny tak znižuje kúpyschopnosť eurofondov.

Doposiaľ bol problém eurofondov vnímaný najmä v kontexte účelnej a efektívnej alokácie. Svoju nezanedbateľnú úlohu však zohráva časová dimenzia a to v dvoch rovinách: čerpať dostatočne rýchlo a vyhnúť sa dekomitmentu a čerpať dostatočne rýchlo s cieľom minimalizovať inflačný vplyv. Prvá časť je pomerne dôsledne monitorovaná a v predstihu vyhodnocovaná. Aj napriek tomu sme však boli svedkami trvalej straty, keď niektoré implementačné zložky nezvládli plnenie riadiacich úloh. V prípade blížiaceho sa konca obdobia podľa pravidla n+3 (rok 2023) a pri pomerne vysokej miere nevyčerpaných zdrojov, naďalej trvá riziko straty. 
 


Tweet