Koľko zaplatíme za ozdravenie bánk?

Reštrukturalizáciu bankového sektora zaplatia občania zvlastného vrecka. Informácia, na ktorej sa zhoduj

Náklady na reštrukturalizáciu budú omnoho vyššie ako zisk z predaja

Reštrukturalizáciu bankového sektora zaplatia občania zvlastného vrecka. Informácia, na ktorej sa zhoduje tak opozícia,ako aj koalícia. No zatiaľ čo opozícia kritizuje, že cena zazmŕtvychvstanie slovenských bánk bude privysoká, koalíciapripomína, že nebyť štvorročného "umŕtvenia", stálo by toto"divadlo" občana menej. Podľa opozície na vznikuklasifikovaných úverov má svoj hlavný podiel Miklošova maláprivatizácia, koalícia zasa dáva vznik množstva nedobytnýchpohľadávok do súvislosti s rokmi 1994-98. Občana kváripredovšetkým otázka, že ak má za zlyhanie politických štruktúr zoboch brehov platiť nemalú daň, nech aspoň vie, koľko a za "koho".

KOĽKO TO BUDE NA "HLAVU"?

Z bánk, ktoré chce vláda predať, alebo už predala, bolo nutnépreviesť tzv. klasifikované úvery. Teda očistiť banky odnezdravých alebo doslova nedobytných úverov v sume 102miliardy korún. Len na lepšiu ilustráciu, táto suma by stačilapokryť takmer celý štátny rozpočet Slovenskej republiky, tedavýdavky na zdravotníctvo, armádu, školstvo, mestá a obce,dopravu, stavebníctvo a i., na celý jeden rok. Alebo, ináčpovedané, je to dlh, ktorý predstavuje 20-tis. korún na hlavu.Podľa pozorovateľov ide o pohľadávky, ktoré s veľkoupravdepodobnosťou nebude možné vydobyť. Zo 102 miliárdklasifikovaných úverov, ktoré sú uložené v Konsolidačnej bankea Prvej konsolidačnej, a.s., dostane štát naspäť spolu asi 10-15percent, čo v prepočte znamená, že na pleciach občana zostanevyše 90 mld korún. Pokiaľ sa s vymáhaním vôbec nezačne, azatiaľ to tak ani nevyzerá, tak pri raste úrokov (pozri tab.) aďalších výdavkov vzrastie táto suma o dvojnásobok, teda naúctyhodných 192 mld korún.

BREMENO BEZ PRIAMEJ ZODPOVEDNOSTI?

Odkiaľ sa vôbec tieto zlé úvery zobrali? Je jasné, že banky sacelé roky nesprávali ako podnikatelia, ale pod taktovkou vládypožičiavali peniaze tzv. privatizérom a tiež neplatiacimpodnikateľom. Svoj podiel na vzniknutej situácii má aj bankovýdohľad a skutočnosť, že NBS mohla banky napomenúť, abynešli do takýchto rizikových obchodov. Že sa tak nestalo, násľahko presvedčí vzniknutá "sekera". Dnes sa vynárapredovšetkým otázka, nakoľko je možné určiť trestnoprávnuzodpovednosť za vzniknuté zlé úvery. Alebo žijeme v krajineduchov a nedokážeme poukázať priamo na ľudí, ktorí v časevzniku týchto pohľadávok sedeli vo vedúcich pozíciách vbankovej sfére?

INFORMÁCIÍ AKO ŠAFRANU

Zriadila sa štátna agentúra, do ktorej sa previedli zlé úvery,banky sa očistili, na trhu sa zvýšila ich cena a momentálne saočakáva vstup zahraničných investorov. Všetko by bolo vporiadku, keby sa celý proces nejavil ako málo transparentný, čodosvedčuje aj počet infomácií o reštrukturalizácii bánk, ktorýchje ako šafranu. Nedávne vyjadrenie poslanca za DS PetraTatára, že "verejnosť stále ešte nemá priamu odpoveď naotázku, koľko nás bude stáť reštrukturalizácia a privatizáciabánk", - uvedené obavy len potvrdzuje. Štát teda presunulnedobytné pohľadávky do štátnej agentúry, zatiaľ sa však s pohľadávkaminič konkrétne, čo by viedlo k efektívnemu nakladaniu s nimi,neudialo. Štát alebo vláda nevykonali ani štátny audit úverov,ktoré boli odsunuté. Pritom práve kontrola by mohla mnohéozrejmiť. Vláda sa však paradoxne správa tak, že bezmedznedôveruje bankám, na ktorých nehospodárne správaniedoplácame všetci. A vinník je v úlohe poradcu.

Veľa sa hovorí aj o predaji pohľadávok tretiemu subjektu.Podľa bývalého ministra financií M. Maxona tu vzniká vážneriziko korupcie a klientelizmu. Kto a akým spôsobom vyberáponukové "balíky" pre prípadných domácich alebo zahraničnýchzáujemcov? Otázky, ktoré aj po minulotýždňovom poslaneckomprieskume v Slovenskej konsolidačnej zostávajú otvorené.Podľa poslanca P. Tatára stále tiež nie je jasné, prečo sa svymáhaním naďalej vyčkáva. Vraj je tu záujem o sprivatizovaniekonsolidačnej agentúry ...

NÁKLADY VYŠŠIE AKO ZISK

Podpísaním kúpnej zmluvy sa ukončil predaj najväčšejslovenskej komerčnej banky Slovenskej sporiteľne (SLSP)rakúskou Erste Bank, za ktorú štát zinkasoval 18,4 mld korún.Aby bolo možné sporitelňu predať, vynaložil predtým štát na jejreštrukturalizáciu dvojnásobné náklady. Celkove dosiahli takmer40 mld Sk, z toho prevažnú časť tvoria nesplatené úvery. Podľaministerky financií je však získaná cena najlepšia, akú bolomožné dosiahnuť. Na svoj osud čakajú ešte VÚB a IRB. Akýbude zisk z privatizácie? Ťažko odhadnúť, isté je len to, že nižší,ako boli náklady na ich očistenie.