Konsolidácia v rétorike, nie v rozpočte: Príjmy síce rastú, no výdavkový apetít štátu tlačí deficit a dlh nahor
Slovenské verejné financie vstupujú do záveru roka 2025 s narastajúcim napätím medzi deklarovanou konsolidáciou a skutočným vývojom rozpočtu. Dáta k októbru ukazujú, že hospodárenie štátu sa aj napriek rastúcim príjmom zhoršuje výdavky rastú rýchlejšie, deficit sa prehlbuje a rozpočtová disciplína zostáva len na papieri. Kumulatívne príjmy štátu na konci októbra dosiahli vyše 20 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 %.
PRÍJMY RASTÚ, NO VÝDAVKY ICH PREDBIEHAJÚ
Slovenské verejné financie vstupujú do záveru roka 2025 s narastajúcim napätím medzi deklarovanou konsolidáciou a skutočným vývojom rozpočtu. Dáta k októbru ukazujú, že hospodárenie štátu sa aj napriek rastúcim príjmom zhoršuje výdavky rastú rýchlejšie, deficit sa prehlbuje a rozpočtová disciplína zostáva len na papieri. Kumulatívne príjmy štátu na konci októbra dosiahli vyše 20 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 %.Výdavková strana rozpočtu sa však vyvíja ešte dynamickejšie. Kumulatívne výdavky štátneho rozpočtu dosiahli do konca októbra 24,7 miliardy eur, čo je medziročný nárast o viac než 2,5 miliardy eur, teda o 11,3 %.
VÝDAVKY ŠTÁTU RASTÚ NAPRIEČ KATEGÓRIÁM
Pri podrobnejšom pohľade na jednotlivé položky výdavkov je zrejmé, že rast sa týka prakticky všetkých kľúčových oblastí. Výdavky na mzdy, poistné a osobné vyrovnania dosiahli na konci októbra 3,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 %. Tento trend odráža okrem iného pokračujúce valorizácie platov vo verejnom sektore. Výdavky na tovary a služby prekročili 1,8 mld. eur a medziročne narástli o 17,8 %. Ide pritom o kategóriu, kde by vláda mohla uplatniť prísnejšiu rozpočtovú disciplínu a hľadať úspory. Najvýraznejší skok nastal v kapitálových výdavkoch, ktoré sa vyšplhali na takmer 3 miliardy eur, teda o 75,7 % viac ako v roku 2024. Nárast tejto položky môže súvisieť s jednorazovými rozpočtovými operáciami v rámci dočerpávania alebo s realizáciou väčších investičných projektov, no v každom prípade zvyšuje tlak na deficit a spomaľuje konsolidačné úsilie.RASTIE AJ ZÁŤAŽ Z DLHU
Zreteľný nárast zaznamenali aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré medziročne vzrástli o 299,2 milióna eur, teda o 26 %. Tento skok je dôsledkom rastúcich úrokových nákladov spojených s refinancovaním starších emisií dlhopisov v prostredí vyšších úrokových sadzieb. Obsluha dlhu sa tak stáva jednou z najrýchlejšie rastúcich výdavkových položiek rozpočtu – ide o výdavky, ktoré štát nemôže jednoducho obmedziť, a preto ešte viac zužujú priestor pre konsolidáciu. Trend pritom naznačuje, že výdavky na obsluhu dlhu budú v nasledujúcich rokoch ďalej rásť. Podľa najnovších odhadov MMF by sa hrubý verejný dlh Slovenska mohol do roku 2030 vyšplhať až na úroveň 76 % HDP. Takýto vývoj by Slovensko posunul ešte ďalej od fiškálnej stability a výrazne obmedzil manévrovací priestor vlády v ďalších rokoch. Rast nákladov na obsluhu dlhu teda nepredstavuje len krátkodobý problém, ale je aj dlhodobou hrozbou pre udržateľnosť verejných financií.DEFICIT SA OPÄŤ PREHLBUJE
Napriek rastúcim príjmom sa hospodárenie štátu medziročne zhoršilo. K októbru 2025 dosiahol deficit štátneho rozpočtu -4,67 miliardy eur, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka predstavoval -3,4 miliardy eur. Ide teda o prehĺbenie schodku o viac než miliardu eur, čo jasne signalizuje, že rozpočtová rovnováha sa ďalej zhoršuje. Tento vývoj ukazuje, že konsolidačné úsilie vlády zatiaľ neprináša viditeľné výsledky a Slovensko sa od fiškálnej stability skôr vzďaľuje.KONSOLIDÁCIA MUSÍ BYŤ SKUTOČNÁ, NIE LEN DEKLARATÍVNA
Vývoj rozpočtu za prvé tri kvartály roka vysiela jasný signál: konsolidačné ambície vlády zatiaľ narážajú na realitu rastúcich výdavkov. Ak má byť ozdravenie verejných financií skutočné, bude potrebné prijať rozhodnutia smerujúce k obmedzeniu neproduktívnych výdavkov a k zvýšeniu efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Bez reálnej výdavkovej disciplíny sa Slovensko len ťažko priblíži k cieľu znižovania deficitu. Len dôsledná kontrola výdavkov a rozumné prerozdeľovanie môžu vrátiť slovenské verejné financie na udržateľnú trajektóriu.SLOVENSKO V SLEPEJ ULIČKE TALENTOV: PREČO NÁS KVALIFIKOVANÍ ODBORNÍCI OBCHÁDZAJÚ
Najnovšie zverejnený globálny rebríček digitálnej konkurencieschopnosti z dielne inštitútu IMD ukazuje, že Slovensko má vážne problémy s prilákaním a udržaním vysoko kvalifikovaných zahraničných odborníkov. Zo 69 hodnotených krajín sme skončili na 68. mieste a v rámci Európskej únie sme obsadili poslednú priečku. Zatiaľ čo Luxembursko, Holandsko či Írsko lákajú špičkových odborníkov z celého sveta, Slovensko zostáva na opačnom konci spektra medzi krajinami, kam sa talent nehrnie, ale odkiaľ skôr odchádza.STRÁCAME V BOJI O MOZGY
Digitálna transformácia, výskum, inovácie–všetky tieto oblasti dnes stoja a padajú na dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily. Slovensko má pritom silnú priemyselnú tradíciu a technologický potenciál, no nedokáže vytvoriť prostredie, ktoré by bolo pre expertov atraktívne. Brzdí nás byrokracia, komplikované procesy, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ale aj nedostatok jazykovej a kultúrnej otvorenosti. Zahraniční experti sú pritom často dôležitými nositeľmi know-how, technologických skúseností vrátane kľúčových medzinárodných väzieb, ktoré sú esenciálne pre transformáciu ekonomiky smerom k vyššej pridanej hodnote. Ak prostredie nie je atraktívne pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, napríklad v dôsledku nízkej podpory výskumu, nedostatočného dôrazu na inovácie, menej medzinárodne orientovaných projektov, potom je prirodzené, že takíto pracovníci si budú pracovné príležitosti hľadať v iných destináciách. Aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce predstavuje významnú prekážku pri prilákaní zahraničných expertov. Celkové zdanenie miezd a povinné odvody sú v porovnaní s priemerom EÚ aj krajín OECD relatívne vysoké, čo vedie k nižším čistým príjmom pre zamestnancov a vyšším nákladom pre zamestnávateľov. Tento faktor znižuje motiváciu zahraničných odborníkov prichádzať na slovenský trh práce a zároveň oslabuje schopnosť domácich firiem ponúkať konkurencieschopné platové podmienky voči krajinám s priaznivejším daňovým prostredím. Ak chce Slovensko uspieť v ére znalostnej ekonomiky, otvorenosť voči zahraničným odborníkom musí byť súčasťou národnej hospodárskej stratégie, nie okrajovou témou.Zdroj: Klub 500, Foto: redakcia
Tweet