Krach nebankových subjektov pomohol zvýšiť záujem o iné formy investovania

17.12.2002 (00:00)

Slovenský finančný trh urobil v tomto roku ďalší významný krok vo svojej transformácii na vyspelý systém, charakteristický pre západný svet
Slovenský finančný trh urobil v tomto roku ďalší významný krok vo svojej transformácii na vyspelý systém, charakteristický pre západný svet. Krach tzv. nebankových subjektov na jednej strane síce zobral ich klientom niekoľko miliárd korún, znamenal však tiež dôležité očistenie trhu od spoločností bez reálnej inštitucionálnej ochrany vložených prostriedkov.

Sčasti k tomu prispela predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu zavedením prísnejšej regulácie trhu vo forme vytvorenia Úradu pre finančný trh (ÚFT) a schválenia nového zákona o cenných papieroch a investičných službách, platného od 1. januára 2002, svoje však zohrali aj nekontrolované praktiky manažmentu týchto podnikov, väčšina ktorých skončila v rukách vyšetrovateľov. Prípady firiem, sľubujúce zázračné zhodnotenia, ktoré vyzbierali od ľudí prostriedky a do pár rokov skrachovali, boli známe aj v predchádzajúcich rokoch. Firmy ako Allegros, Sun, MCS a Nick Finance vylákali od ľudí peniaze pod prísľubom ich niekedy až 90-% zhodnotenia, a po niekoľkých mesiacoch skrachovali. Objem vyzbieraných prostriedkov dosiahol niekoľko sto miliónov korún. Reklamy v médiách na firmy ako B.M.G Invest, AGW či BDV Družstvo, sľubujúce garanciu najvyššieho zhodnotenia, však pokračovali ďalej.

Zlom nastal 4. februára, keď s odvolaním sa na rokovania s neznámym zahraničným investorom spoločnosti Horizont Slovakia a jej dcérska firma B.M.G. Invest uzavreli pobočky a prestali vyplácať vklady. Ako neskôr zistili vyšetrovatelia, vstup zahraničného investora sa nekonal a nevyplatených ostalo viac ako 16,5 miliardy Sk. Pre porovnanie - v čase krachu Devín banky nevyplatené vklady predstavovali asi 11,6 miliardy Sk, jej klienti však náhradu aspoň časti vkladov dostali od zákonom určeného Fondu na ochranu vkladov.

Uzavretie pobočiek firmy B.M.G. Invest, v ktorej samotnej bolo niečo cez 12 miliárd Sk, okamžite spustilo vlnu paniky u klientov ostatných nebankových inštitúcií. Košická AGW prestala vyplácať vklady 24. februára, i keď jej pobočky ostali ešte istý čas otvorené. Konkurz na túto firmu doteraz vyhlásený nebol, polícia však zaistila majetok spoločnosti a jej činnosť je tým utlmená. Na východe mali sídlo aj ďalšie spoločnosti ako SAS Slovensko či Sporoinvest, ich klienti ale podobne ako spomínané veľké spoločnosti stále márne čakajú na sľubované vyplatenie zhodnotených vkladov. Z Nitry je zas známy prípad Klubu Družstva vzájomnej pomoci (DVP) s celkovou výškou nevyplatených vkladov na úrovni okolo 150 miliónov Sk.

Medzi najznámejšie prípady sa na Slovensku zaradila aj spoločnosť Drukos a jej BDV Družstvo. Pobočky tejto spoločnosti jej majiteľ František Mojžiš uzavrel 24. februára a takmer celý rok sľuboval vyplatenie výnosov. Ubránil sa dokonca policajnému vyšetrovaniu, ktoré bolo zastavené v apríli len niekoľko dní po jeho začatí. Vypracoval projekt záchrany spoločnosti, v ktorom Drukos predal novým holandským investorom. Do novozaloženej firmy UNIKOMFORT presunul najziskovejšie aktivity Drukosu - Katalóg Komfort a Unikredit a sľuboval, že noví majitelia budú vyplácať klientov BDV Družstva práve zo ziskov UNIKOMFORTu. Jeho predstavitelia tvrdia, že už uvoľnili 250 miliónov Sk na vyplatenie vkladov klientov BDV z celkovej sumy viac ako 2 miliardy Sk. Medzitým ale došlo k vyhláseniu konkurzu na spoločnosť Drukos a zástupcovia nového investora svorne tvrdia, že projekt vyplácania vkladov tým môže byť ohrozený.

Investovanie prostriedkov do tzv. nebankových subjektov, ktoré sľubovali vyplácanie veľkých výnosov a vzhľadom na nereálnosť zámerov veľmi rýchlo krachovali, tak prestalo byť spôsobom, ako prísť k veľkým peniazom. Príležitosť dostali iné formy investovania, ktoré sa dovtedy netešili takej veľkej popularite. Keďže banky ponúkajú nízke zhodnotenie (súvisiace aj s vysokými garanciami vyplatenia vkladov), ľudia sa začali obracať k investovaniu do podielových fondov, ktoré síce nesľubujú zhodnotenie viac ako 30-%, ale ponúkajú možnosť zarobiť viac ako banky investovaním najmä do akcií a dlhopisov na domácom a zahraničnom trhu. Nad ich aktivitami drží dozor Úrad pre finančných trh (ÚFT) a v prípade krachu správcu budú mať klienti nárok na vyplatenie vkladu z Garančného fondu, do ktorého správcovské spoločnosti pravidelne prispievajú. Ku koncu novembra 2002 spravovali tieto firmy prostriedky občanov v objeme viac ako 13,2 miliardy Sk.

Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.


Tweet