Krach slovenských bánk na dlhé lakte

19.07.2002 (00:00)

Fond na ochranu vkladov verzus správcovia konkurznej podstaty
Štyri slovenské banky sú v konkurze. Bankroty sú teraz na mŕtvom bode a viac ako na štandardné konkurzy sa podobajú na boj Fondu ochrany vkladov (FOV) - ako hlavného veriteľa - s konkurznými sudcami, správcami a platnou legislatívou. Fond, ktorý vyplatil zhruba 20 miliárd korún poškodeným klientom Slovenskej kreditnej banky (SKB), AG Banky, Dopravnej banky v Banskej Bystrici a Devín banky ako náhradu za nedostupné vklady preto ani neočakáva, že by sa niektorý z konkurzov skončil v tomto roku. Za najnáročnejší prípad fond považuje poslednú a zároveň najväčšiu zo zbankrotovaných bánk - Devín banku. Fond síce nevie odhadnúť koniec konkurzov, podľa predsedu prezídia Rudolfa Šujana však stále verí, že sa mu podarí získať späť zo speňaženia konkurznej podstaty aspoň 30 % sumy, ktorú ako náhradu klientom vyplatil. Finanční odborníci, ale aj konkurzní správcovia však spochybňujú, že by sa podarilo zo štyroch bánk vymôcť toľko, aby FOV mohol dostať 6 miliárd korún. Konkurzy v štyroch bankách sa musia poriadne pohnúť, aby veritelia vôbec nejaké peniaze ešte videli. Takmer vo všetkých prípadoch sa fond stále bezvýsledne snaží vymeniť stanovených konkurzných správcov pre nespokojnosť s ich prácou. Podľa fondu totiž zanedbávajú povinnosti, a tým brzdia konkurzy. V AG Banke fond dokonca správcu Bernarda Ondrejku obviňuje aj z poškodzovania veriteľov nevýhodným predajom majetku banky.

Rozhodoval Najvyšší súd

V Slovenskej kreditnej banke, ktorú pred pádom kontrolovala podnikateľská skupina Mariána Jančošeka a Františka Hodorovského, sa v tomto roku neuskutočnili už dve schôdze veriteľov. Hlavné slovo malo patriť práve Fondu na ochranu vkladov. Posledná schôdza mala byť 20. júna. Nebola, a celý prípad skončil na Najvyššom súde SR. Fond tak nemal možnosť navrhnúť odvolanie správcu Juraja Tomáška a osobitného správcu. "Trváme na výmene správcu. Súd vyhlásil konkurz na SKB už v júli 2000, napriek tomu J. Tomášek ešte stále nezabezpečil účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu vyhlásenie bankrotu, čo je základným predpokladom toho, aby sa mohlo začať s predávaním majetku SKB," zdôrazňuje šéf fondu. Správca s obvineniami nesúhlasí. "Už aj Najvyšší súd konštatoval to, čo tvrdím fondu po celý čas, a síce, že správca konkurznej podstaty nie je osobou, ktorá môže alebo je povinná vyhotoviť účtovnú závierku. Preto toto opakované obviňovanie považujem za hrubú demagógiu a protizákonný postup. Za tieto tvrdenia som už aj na predchádzajúceho predsedu prezídia fondu podal trestné oznámenie. Tvrdenie je zavádzajúce aj preto, lebo v SKB bol ustanovený opatrovník, ktorý mal za úlohu vypracovať účtovnú závierku, pričom ho súd menoval na návrh fondu. Človeka, ktorý počas výkonu mojej funkcie správcu ani raz neprišiel do banky, však fond z neznámych dôvodov vôbec nespomína, hoci práve opatrovník je ten, kto bol povinný účtovnú závierku vypracovať," tvrdí správca J. Tomášek.

Hodnota pohľadávok klesá

Paradoxom v celom prípade je aj to, že J. Tomáška súd už raz z funkcie odvolal, dokonca ho vyčiarkol zo zoznamu konkurzných správcov. J. Tomášek však vyhral spor na Najvyššom súde SR, a je teda vo funkcii právoplatne opäť. Snahu odvolať ho považuje za účelovú, čo dokumentuje aj tým, že fond chce odvolať aj osobitného správcu vymenovaného pre speňažovanie, ktorý doteraz nemal možnosť urobiť žiadny krok, a teda ani chybu. Pre fond je neprijateľný ešte skôr, ako mohol niečo urobiť alebo neurobiť. "Schôdza veriteľov dodnes, teda dva roky od vyhlásenia konkurzu, neschválila plán speňaženia, hoci som im ho predložil," hovorí J. Tomášek. Fond argumentuje, že plán speňažovania by oslabil postavenie veriteľov, ktorí by sa nemohli ku kritériám predaja a k predajom vopred vyjadrovať. "Fond mal možnosť schváliť aj akýkoľvek iný plán speňaženia, keď sa už s mojím návrhom nestotožňovali, takže toto tvrdenie nemôže obstáť. Plán speňaženia nie je schválený len pričinením Fondu ochrany vkladov," oponuje správca. Tak či onak, výsledkom sporov medzi hlavným veriteľom a správcom je, že speňažovanie majetku, ktoré by mohlo priniesť pre veriteľov nejaké peniaze, stále nepokročilo. Navyše aj správca, aj fond priznávajú, že každý deň klesá hodnota pohľadávok i majetku SKB, zvyšujú sa náklady na konkurz, a tým sa pomaly ale isto rozplývajú nádeje veriteľov na získanie peňazí. "Firmy, voči ktorým má SKB pohľadávky, idú jedna za druhou do konkurzu," tvrdí J. Tomášek. Za dva roky spadli do konkurzu už pohľadávky za vyše 2 miliardy korún.

V súlade so zákonom?

Ešte menej pokročil konkurz AG Banky, kde nebolo zatiaľ ani prieskumné pojednávanie, a tak veritelia zatiaľ nemajú potvrdené svoje pohľadávky. Fond preto považuje za paradoxné, že napriek tomu správca B. Ondrejka už vlani predal časť majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Správca na poslednom stretnutí v júni požiadal fond o súhlas s ďalším speňažovaním. "Pri predchádzajúcich predajoch, ktoré sme napadli pre nevýhodnosť, správca konal bez toho, aby sa spýtal na náš názor. Považujem za zvláštne, keď B. Ondrejka chce teraz počuť aj názor fondu, hoci tvrdí, že postupoval v súlade so zákonom a majetok predával podľa zásad speňažovania, ktoré určil súd," hovorí R. Šujan. Dodáva, že fond naďalej trvá na tom, že správca predal lukratívnejšiu časť majetku za neadekvátnu cenu. Fond preto podal podnety na prešetrenie na finančnú políciu a generálnu prokuratúru. Preto aj v prípade AG Banky trvá fond na výmene správcu. B. Ondrejka bol popri správcovi SKB druhým, ktorého súd odvolal z funkcie a vyčiarkol zo zoznamu konkurzných správcov. Aj v tomto prípade však Najvyšší súd dal za pravdu správcovi. B. Ondrejka si naďalej stojí za svojimi krokmi, ktoré v AG banke doteraz urobil. "Svoje rozhodnutia pri predajoch považujem za správne, čo potvrdila aj kontrola ministerstva spravodlivosti. Len na porovnanie: pohľadávky voči rovnakým subjektom, ktorých pohľadávky predáva aj Slovenská konsolidačná, som predal za trojnásobnú cenu ako táto štátna konsolidačná agentúra. Ak som teda predával nevýhodne, štát predáva rovnaké pohľadávky trojnásobne nevýhodnejšie. Postup fondu preto považujem za protiprávny a podal som aj žalobu," dodáva B. Ondrejka.

Veľa majetku už nezostalo

V Dopravnej banke je situácia ešte komplikovanejšia. Najvyšší súd totiž poprel pohľadávku fondu. Fond na ochranu vkladov tak nefiguruje medzi veriteľmi, ktorí by mohli dostať aspoň časť peňazí z konkurzu. "Fond podal dovolanie, o ktorom sa však doteraz nerozhodlo," hovorí šéf fondu a dodáva, že verí, že fond spor vyhrá. Podľa fondu totiž správca poprel pohľadávku účelovo. Aj konkurz Dopravnej banky má paradoxy. Speňažovanie majetku sa ešte nezačalo, do banky však napriek tomu peniaze plynú. Niektorí dlžníci totiž aj po vyhlásení konkurzu uhrádzajú svoje záväzky voči banke. "Ak súd neuzná fond za veriteľa, môže nastať situácia, že z konkurzu Dopravnej banky budú profitovať akcionári, ktorí svojimi rozhodnutiami na valných zhromaždeniach a celkovou činnosťou prispeli k jej pádu," dodáva R. Šujan. Výraznejšie nepokročil ani konkurz v najväčšej zo skrachovaných bánk - v Devín banke, kde zatiaľ nemohli veritelia prihlásiť pohľadávky. Nového konkurzného správcu Pavla Görnera, ktorý po tlakoch zo strany NBS i ministerstva financií nahradil Ernesta Valka, v marci fyzicky napadli neznámi páchatelia. Podľa doteraz publikovaných informácií brutálny útok môže súvisieť s deblokáciami, do ktorých bola banka vďaka dobrým politickým kontaktom výrazne zainteresovaná. Polícia zatiaľ tieto informácie nepotvrdila ani nevyvrátila. Odborníci sa zhodujú v tom, že v skrachovaných bankách už veľa majetku na uspokojenie čakajúcich veriteľov nezostalo. Zostali tam zväčša len právne sporné aktíva, pohľadávky voči spoločnostiam v konkurze, exekvovaným firmám či spoločnostiam vymazaným z obchodného registra. V problémových bankách nebolo veľa bonitných aktív ani pred ich pádom. Hodnotu majetkov znížili aj vzájomné zápočty pohľadávok a záväzkov, ktoré sa rozmohli v čase začatia nútenej správy v bankách a ďalej ich znižujú nezhody okolo konkurzov. Fond na ochranu vkladov chce, aby sa zvyšné aktíva bánk predali za čo najvyššiu cenu, na druhej strane správcovia preferujú najmä rýchlosť predaja. Pomalosť konkurzov skrachovaných bánk dolieha aj na zdravé komerčné banky a ich klientov. Ostatné banky totiž musia odvádzať do fondu na ochranu vkladov príspevky (0,75 % z objemu chránených vkladov), kým fond nesplatí pôžičku, ktorú mu Národná banka Slovenska poskytla na vyplatenie náhrad za nedostupné vklady v štyroch skrachovaných ústavoch. Zdravé banky tieto náklady v konečnom dôsledku - vo väčšej či menšej miere - premietajú do poplatkov za služby klientom.

Autor: Kristína Félová


Tweet