Kryptoaktíva sú podľa analytikov v ekonomike len veľmi málo akceptované ako platidlo
Kryptoaktíva sú v ekonomike len veľmi málo akceptované ako prostriedok výmeny a ani v čase nedržia svoju hodnotu. Ako sa ďalej uvádza v analýze VÚB banky, sú tak skôr špekulatívnymi investičnými aktívami ako skutočnými menami.
Ich nadizajnovaná vzácnosť definovaná maximálnym počtom tokenov nie je postačujúcou zárukou hodnoty v očiach ľudí a teda všeobecnej akceptovateľnosti.
Aj vlaňajšok priniesol viacero kryptomenových pádov. Od novembra 2021 do konca vlaňajška trh s kryptoaktívami vymazal podľa analýzy VÚB približne 2,2 bilióna dolárov svojej hodnoty. Teda viac ako dve tretiny. Najpoužívanejšia kryptomena, bitcoin, sa za spomínané obdobie prepadla z viac ako 64-tisíc pod 17-tisíc dolárov. „To sa v krypto slangu zvykne označovať za „krypto zimu“, teda ťažké obdobie, po ktorom ktorej by mala znova prísť jar. Po podobnej zime v roku 2018 prišiel ďalší rast. Či naozaj príde znova, je otázne, pretože ani za štrnásť rokov svojej existencie kryptoaktíva nedokázali presvedčiť o svojej užitočnosti dostatočnú masu používateľov,“ uvádzajú analytici VÚB banky.
Šťastím v nešťastí súčasnej krypto zimy podľa nich je, že nijako zásadne negatívne neovplyvnila finančnú stabilitu klasického bankového systému. No zrejme až milióny používateľov prišli o svoje vklady, či investície. Takýto paralelný a zraniteľný finančný systém poukazuje na potrebu väčšej regulácie. V Európskej únii aktuálne zrejme čoskoro vstúpi do platnosti regulácia trhu s kryptoaktívami (MiCA), ktorá by mala mnohé diery vo fungovaní finančných služieb podľa analytikov zaplátať. „Regulácia môže atraktívnosť kryptosveta celkovo znížiť,“ myslia si analytici.
Pravdepodobnejšou budúcnosťou peňazí tak nie sú súkromné, ale skôr verejné kryptomeny, pod používanou skratkou CBDC (central bank digital currency). Teda napríklad digitálne euro, ktoré sa od toho súčasného, elektronického, bude líšiť tým, že nebude pohľadávkou na vklady v komerčnej banke, ale bude priamo bezrizikovým obeživom centrálnej banky, taká ako bankovky a mince. Európska centrálna banka (ECB) tento projekt naštartovala v októbri 2021. Na jeseň tohto roku by sa pritom banková rada mohla rozhodnúť, či postúpi z výskumnej aj do realizačnej fázy projektu.
To však podľa analytikov neznamená, že hotovosť skončí. „Hotovosť stále tvorí väčšinu transakcií v eurozóne a jej obmedzovanie v boji proti podvodom napríklad nedávno v slovenskom parlamente neprešlo. Či už digitálne, alebo fyzické, peniaze zrejme nikdy z nášho života nezmiznú,“ uvádza sa v analýze.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet