Kto môže prepustiť zamestnanca? Najvyšší súd SR rozhodol

20.10.2023 (13:30)

Mnohé firmy na Slovensku, predovšetkým pobočky zahraničných spoločností, riadia okrem konateľov aj prokuristi, ktorí môžu pri prevádzke podniku vykonávať na základe splnomocnenia všetky právne úkony. Okrem iného aj v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Prokuristi teda prijímali nových zamestnancov, ale podpisovali ukončenie pracovných pomerov.

Najvyšší súd SR nedávno vydal /bankysk/, že prokurista nemôže konať v pracovno-právnych vzťahoch. Rozhodnutie súdu je platné a je záväzné pre súdy nižšej inštancie. Na prípad upozornila medzinárodná právnická kancelária CMS.

Čo je to prokúra

Prokúra je podľa slovenského práva široká forma obchodného zastúpenia (t. j. splnomocnenec alebo plná moc), ktorá má podobnosť s českým a nemeckým právom. „Prokúra sa na Slovensku často používa ako oficiálny a pohodlný spôsob podnikania lokálnych aj nadnárodných spoločností. Prokurista, teda držiteľ prokúry, je oprávnený na každý právny úkon spojený s prevádzkovaním podniku. Prokuristi však nie sú oprávnení predávať alebo zaťažovať nehnuteľnosť, pokiaľ na to nie sú výslovne oprávnení,“ vysvetľuje Pavol Kundrik, právnik pre oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko.

Prokurista je zapísaný v obchodnom registri a obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi je neúčinné vo vzťahu k tretím osobám. Na základe právnej teórie sa prokúra považuje za najširšiu formu splnomocnenia, ktorú môže spoločnosť poskytnúť osobe na podnikanie.

Najvyšší súd rozhodoval o neplatnom skončení pracovného pomeru

Hoci prokúra by mala dať osobe oprávnenie na vykonanie každého úkonu súvisiaceho s prevádzkou obchodného podniku, okrem spomínaného predaja alebo zaťažovania nehnuteľností, Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí ustálil, že toto oprávnenie nezahŕňa konanie v oblasti v pracovnoprávnych vzťahoch.

„Rozhodnutie sa týka prípadu prepusteného zamestnanca, ktorý tvrdil, že jeho výpoveď je neplatná. Jedným z uplatnených dôvodov neplatnosti bolo, že výpoveď podpísal prokurista. Prvostupňový aj odvolací súd vec zamietli a potvrdili, že výpoveď je platná. Najvyšší súd však rozhodol inak,“ hovorí Pavol Kundrik. Ten rozhodnutiu vyčítal stručnosť a nedostatočnú argumentáciu.

Súd uviedol, že prokúra oprávňuje prokuristu konať iba s „tretími stranami“ bez poskytnutia akéhokoľvek skutočného odôvodnenia. Keďže Najvyšší súd SR tvrdil, že pracovnoprávne záležitosti, vrátane prepúšťania, sú úkonmi vykonávanými „dovnútra spoločnosti“, teda nie navonok voči tretím osobám, prokurista nemá právomoc konať v pracovnoprávnych veciach.

„Najvyšší súd SR však tento záver neodôvodnil, ani sudcovia nevysvetlili, prečo by prokúra ako najširšia forma oprávnenia konať v mene spoločnosti mala zo svojho zákonného mandátu vylúčiť prijímanie a prepúšťanie zamestnancov,“ dopĺňa Pavol Kundrik.

Reálne dôsledky rozhodnutia vytvárajú neistotu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, keďže predtým prokuristi bežne podpisovali všetky pracovno-právne dokumenty. Rozhodnutie navyše otvára otázky týkajúce sa platnosti zmlúv, zvyšovania miezd, povýšení, kolektívnych zmlúv a podobných dokumentov uzatvorených prokuristom. „Dôsledky tohto rozhodnutia sú o to prekvapivejšie, že Najvyšší súd pridal toto rozporuplné rozhodnutie do oficiálnej Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Kým nedôjde k zmene rozhodnutia, odporúčame vydať pre prokuristov samostatnú plnú moc pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktorá bude existovať popri existujúcej prokúre a ochráni prokuristu od rizika konania nad rámec oprávnenia,“ uzatvára Pavol Kundrik

¹ Rozhodnutie dostupné na https://www.nsud.sk/data/att/dda/702700.c27ab4.pdf (do strany 68)
 


Tweet