Kybernetická bezpečnosť musí byť spoločnou zodpovednosťou štátu a jeho občanov

07.01.2021 (15:30)

Hrozbami v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú podľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) napríklad neustály rozvoj nových techník a spôsobov útokov a nedostatok odborného personálu.

Kybernetická bezpečnosť musí byť spoločnou zodpovednosťou štátu a jeho občanov. Deklaruje to návrh Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025, ktorý dnes odobrila vláda. Dokument z dielne Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) tiež konštatuje, že útoky cudzích mocností a aj aktivity kybernetických zločincov majú signifikantný dopad na bežné fungovanie jednotlivcov aj štátnych orgánov. K základným strategickým záujmom Slovenskej republiky preto podľa dokumentu musí patriť udržiavanie a zdokonaľovanie systému kybernetickej bezpečnosti tak, aby hrozby, zraniteľnosti a incidenty mali čo najmenší dopad na štát, jeho občanov a na fungovanie spoločenského zriadenia.

„V kybernetickom priestore sa každodenne objavuje nespočetné množstvo hrozieb, ktoré častokrát prerastú do reálneho útoku. Aj keď tieto hrozby a zraniteľnosti majú rôzny charakter a podobu a ich výpočet je takmer nerealizovateľný, možno pomenovať niekoľko konkrétnych typov hrozieb a zraniteľností, pri ktorých sa dá v strednodobom horizonte predpokladať, že pri ich neriešení môžu byť vážne narušené princípy systému kybernetickej bezpečnosti. Zo strategického hľadiska ide o výzvy, na ktoré je potrebné dostatočne reagovať,” zdôrazňuje NBÚ. Ako konkrétne hrozby pomenúva napríklad neustály rozvoj nových techník a spôsobov útokov, zraniteľnosť bežných používateľov, nedostatok odborného personálu, nízku úroveň bezpečnostného povedomia, slabú detekciu či pomalý výkon trestného práva v oblasti počítačovej kriminality s neistým výsledkom.

Riešeniami spomenutej situácie majú byť podľa stratégie napríklad navýšenie kapacít na boj proti počítačovej kriminalite, posilnenie výskumu v tejto oblasti alebo odborné vzdelávanie. Dokument takisto zdôrazňuje dôležitosť fungujúcej spolupráce verejného a súkromného sektora nielen v oblasti regulácie, ale najmä pri zdieľaní bezpečnostných informácii. „V kybernetickom priestore musia dobre fungovať nielen služby súkromných spoločností, ale aj tie poskytované štátom. Služby, ktoré štát ponúka svojim občanom, musia byť dostatočne zabezpečené, aby nedošlo k zneužitiu citlivých alebo osobných údajov,” zdôrazňuje stratégia.

Dokument tiež vyzdvihuje význam medzinárodnej spolupráce. „Slovenská republika bude využívať nástroje kybernetickej diplomacie voči vykonávateľom kybernetických útokov zameraných voči SR a jej záujmom a v súlade s jej záväzkami voči EÚ, NATO a jej spojencom,” uvádza sa v materiáli. Ten zároveň zdôrazňuje, že kybernetické hrozby už dávno nie sú len záležitosťou špeciálnych systémov a profesionálov v oblasti informačných technológií. „Kybernetický priestor je miestom, v ktorom sa s pokračujúcou digitalizáciou stretáva čoraz väčšie množstvo používateľov, ktorí tu realizujú nielen svoje potreby, ale odovzdávajú v tomto priestore aj časť svojej identity a súkromia,” uvádza sa v dokumente.
 


Tweet