Medzinárodný menový fond a Svetová banka čelia novej vlne kritiky

Dve vrcholné finančné svetové inštitúcie Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB) opäť musia čeliť vlne kritiky za politiku uskutočňovanú voči chudobným krajinám tretieho sveta. Vyplýva to zo správy britskej agentúry BBC.

Stretnutie lídrov afrických štátov s čelnými predstaviteľmi oboch finančných inštitúcií, konajúce sa v týchto dňoch v Bamake, hlavnom meste štátu Mali, sprevádzajú obrovské protesty. Mali je štát s rozlohou zhruba 2,5-krát väčšou ako Francúzsko, ale iba s dvojnásobným počtom obyvateľstva v porovnaní so Slovenskom, 65 % rozlohy tvoria polopúšte a púšte, ktoré sú výrazným symbolom chudoby afrických štátov.

Demonštranti, ľudia z ulice, ktorých sa zrejme najviac dotýka prístup MMF i SB k africkým štátom, tvrdia, že pôžičky, ktoré sú poskytované krajinám tretieho sveta, im viac ubližujú ako pomáhajú. Nápisy na transparentoch demonštrantov dokonca uvádzajú, že SB i MMF vyvražďujú Afričanov, spôsobujú chudobu a ekonomickú katastrofu. Aj keď sú nápisy na plagátoch protestujúcich príliš silné až extrémne, viaceré svetové charitatívne organizácie zastávajú názor, že ekonomická politika menového fondu a Svetovej banky voči rozvojovým krajinám do značnej miery podkopáva ich domácu ekonomiku.

Zdanlivo bežné rozhovory šéfov afrických štátov s finančnými svetovými lídrami s pribúdajúcim časom naberajú na dôležitosti. Afrika totiž stále stráca niekdajšiu pomoc zo zahraničia, od konkrétnych krajín, a takisto klesá podiel priamych zahraničných investícií. Krajiny sú tak v čoraz väčšej miere odkázané na pomoc MMF a SB, ktorá prichádza väčšinou vo forme úverov a nevytvára reálny základ na rozvoj jednotlivých ekonomík. Peniaze z pôžičiek totiž často skončia v neznámej ?čiernej jame?. Nikto nevie, kde sa minuli, na čo sa použili. Všetci však vedia, že ich treba splácať a k tomu ešte aj s úrokmi. Splácajú ich nakoniec tí, čo z nich nevideli ani dolár, teda bežní daňoví poplatníci. Aj preto sú heslá pokrikované demonštrantmi také ostré a tvrdé. Skutočná pomoc je napríklad cez priame zahraničné investície, ktoré sú zdrojom tvorby nových pracovných miest, prinášajú do krajiny novú techniku a technológie. Pomocou je aj to, ak sa výrobky z vyspelých krajín nedovážajú do Afriky za dumpingové ceny, ktoré potom doslova ničia miestne podniky, keďže tie zatiaľ nie sú vinou zastaranej techniky schopné pracovať pri nižších nákladoch.

Reakcie zástupcov SB a MMF na spŕšku tvrdej kritiky sú mierne a na prekvapenie skôr sebakritické ako kritické. Ešte pred samotným stretnutím zdôrazňovali, že sú pripravení zmeniť svoj prístup k africkým krajinám. Chcú skôr počúvať, aké majú aktuálne problémy a návody na ich riešenie. Nechcú opakovať chyby z minulosti, keď diktovali predstaviteľom jednotlivých štátov, čo a ako by mali robiť. ?Máme záujem postupovať vo vzťahu k Afrike úplne rozdielne než dosiaľ. Chceme viac monitorovať a nechať zároveň Afričanom priestor na vlastnú iniciatívu, aby naše vzťahy neboli vazalské, ale partnerské, lebo len toto je základom budúceho hospodárskeho rozvoja,? zdôraznil viceprezident SB pre záležitosti afrického kontinentu Madavo Callisto. Zmyslom rokovaní je priblížiť veľkú politiku ľuďom, pretože tí majú v drvivej väčšine názor, že finančné inštitúcie sú blízke vládam, ale veľmi vzdialené obyčajným ľuďom. ?My, samozrejme, tu a tam poskytneme nejakú tú radu. Centrom riešenia problémov by však mali byť diskusné fóra medzi africkými politikmi navzájom, africkými politikmi a obyvateľstvom a v neposlednom rade i s nami o tom, v čom problémy spočívajú a ako ich treba riešiť,? povedal M. Callisto.