Mzdové náklady štátnych zamestnancov na Slovensku sú štedrejšie ako v EÚ
Slovensko sa za posledných pätnásť rokov dostalo z jedného extrému do druhého. Kým ešte v roku 2010 sme mali najnižší podiel mzdových výdavkov štátu na HDP v rámci V4, dnes je situácia odlišná a predbehli sme aj priemer krajín EÚ.
Inými slovami – zo štátu s úspornejšou verejnou správou sme sa stali krajinou, ktorá má nadspotrebu oproti európskemu priemeru. Ak by sa pred 15 rokmi Slovensko dostalo na úroveň priemeru EÚ, znamenalo by to v tom čase dokonca pre náš štátny rozpočet dodatočné náklady vo výške 1,59 miliardy eur.
Od roku 2019 sa však situácia otočila. Slovensko sa z pozície „úspornej“ krajiny dostalo do opačného extrému a vykazuje nadspotrebu voči EÚ. A tá od roku 2023 už druhý raz po sebe presiahla sumu 1 mld. eur. Praktický dosah pre rozpočet ukazuje prepočet, ktorý demonštruje, že keby Slovensko udržalo mzdové výdavky štátu na úrovni priemeru EÚ (ako % HDP), v roku 2024 by dokázalo ušetriť až 1,44 mld. eur. A čo je ešte dôležitejšie, pri konzistentnej politike by sa tieto úspory nabaľovali rok čo rok.
Každý ďalší rozpočtový rok by tak Slovensko získavalo ďalší priestor na zníženie deficitu alebo na podporu hospodárskeho rastu. To je suma, ktorá by pri dnešnej konsolidácii predstavovala zásadnú úľavu, a zároveň by išlo aj o jasný signál, že vláda berie výdavkovú disciplínu vážne. Slovensko by si tak mohlo vytvárať rozpočtovú rezervu a posilňovať svoju pozíciu v EÚ, kde sa dnes od členských krajín očakáva nielen konsolidácia, ale aj systematické investície do rastu či rozvoja konkurencieschopnosti.
Ak má byť konsolidácia spravodlivá a udržateľná, musí sa opierať aj o zásadnú redukciu výdavkov štátu. Inak riskujeme, že podnikatelia a zamestnanci budú čoraz viac zaťažovaní, zatiaľ čo verejný sektor bude ďalej rásť nad rámec možností ekonomiky. A to je cesta, ktorá povedie Slovensko do slepej uličky.
Zdroj: Klub 500, Foto: redakcia
Tweet