Na vyriešenie krízy je podstatné obnoviť dôveru trhu
Najväčším problémom eurozóny je nedôvera na medzibankovom trhu. Povedal to v stredu na seminári Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch. Ako dodal, zatiaľ sa ani po zavedení neštandardných opatrení Európskej centrálnej banky (ECB) nepodarilo túto dôveru obnoviť. Podľa Makúcha je práve obnovenie dôvery v bankovom sektore eurozóny najväčšou výzvou aj do budúcna, ECB však už zrejme viac v tomto smere urobiť nevie. Potrebné sú totiž reformy.
"Menová politika nevie vyriešiť príčiny krízy, vie získať trochu času,“ konštatoval guvernér centrálnej banky s tým, že problémy, ktoré treba riešiť, sú štrukturálneho charakteru. Potrebné je preto podľa neho v jednotlivých štátoch eurozóny ozdravovať verejné financie, prijímať štrukturálne reformy a rekapitalizovať banky.
Pomôcť k vyriešeniu situácie má aj banková únia, jej samotné sfunkčnenie však podľa Makúcha stačiť nemusí. Nasledovať by mala určitá forma fiškálnej únie a možno aj politickej únie. "Ak nebudú nasledovať ďalšie kroky, nebude banková únia síce zbytočná, ale nebude dostatočná, aby sme prelomili nedôveru, ktorá na trhu je,“ povedal Makúch.
Úlohou bankovej únie má byť predovšetkým pomôcť pretrhnúť kruh medzi dlhom bánk a dlhom štátov, čo by pomohlo zvýšiť dôveru voči bankám aj v prípade, ak sa dôvera k jednotlivým štátom výraznejšie nezlepší. K jej sfunkčneniu však treba doriešiť veľa otvorených otázok. Najmenej otázok zatiaľ visí nad zavedením prvého piliera bankovej únie, teda jednotným systémom dohľadu. Podľa Makúcha je jeho úplné sfunkčnenie v plánovanom termíne od januára 2014 veľmi dôležité aj v prípade, že rezolučný fond či ochrana vkladov zavedené nebudú. "Ak by sa zavedenie prvého piliera odďaľovalo, tak ten cieľ zvýšiť dôveru na trhu by bol vážne naštrbený," povedal guvernér.
Viac problémov treba podľa neho vyriešiť pri otázkach jednotného rezolučného fondu a jednotného systému ochrany vkladov, ktoré majú byť ďalšími dvoma piliermi bankovej únie. Slovenská vláda pritom podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Vazila Hudáka zavedenie bankovej únie ako takej podporuje, zároveň je však na mieste aj opatrnosť. Podľa neho totiž existuje napríklad aj obava, že znížením kompetencií na národnej úrovni môže reálne dôjsť k odlevu kapitálu z lokálnych bánk do ich materských bánk. "Celkovo náš postoj je podporný, ale zároveň musíme byť opatrní, lebo vnímame riziká, ktoré to prináša," dodal Hudák.
Pre Slovensko je v rámci jednotného dohľadu podľa Hudáka obzvlášť dôležitá otázka tzv. "home-host" prístupu, teda riešenia dohľadu európskych bánk z pohľadu matky a lokálnej dcérskej spoločnosti. Dôležité podľa neho bude, aby sa neoslaboval dohľad voči domácim bankám. Táto otázka je pre Slovensko veľmi citlivá, pretože pobočky zahraničných bánk na Slovensku predstavujú 95 % slovenského bankového sektora.
Pri rezolučnom fonde podľa Hudáka aj z diskusií napríklad s nemeckým ministerstvom financií vyplýva, že prvom rade bude snaha vytvoriť určité formy rezolučných fondov na národnej úrovni, ktoré by sa mali neskôr stať základom európskeho rezolučného fondu. Na Slovensku sa na zriadenie takéhoto fondu využijú prostriedky naakumulované z bankového odvodu, ktorý už bol zavedený.
Zdroj: SITA, Foto: BANKY.sk
Tweet