Na začiatku bol Gazdovský spolok

11.04.2003 (00:00)

Prvé banky na Slovensku. - 1
Slovo banka pochádza z taliančiny, kde malo význam lavica. Bolo odvodené od miesta, kde sedeli zmenárnici peňazí. Na Slovensku sa prvé banky objavujú už v prvej polovici 19. storočia, hoci peňažné ústavy slovo banka dlho na svoje pomenovanie nepoužívali.

Aj charakter slovenských peňažných ústavov mal ďaleko od dnešného pojmu a funkcie banky. Prvý známy slovenský peňažný ústav, ktorý sa zaoberal finančnými operáciami na Slovensku, bol Gazdovský spolok založený v Sobotišti v roku 1844 Samuelom Jurkovičom. Mal podobu úverového družstva a od klasickej banky mal ešte poriadne ďaleko. Pracoval s malým kapitálom a nemal formu účastinnej (teda v dnešnej terminológii akciovej) spoločnosti. Jeho cieľom bolo poskytovať pôžičky na nízke úroky, a tak pomôcť členom spolku proti úžere.

Po roku 1848 vznikali u nás prevažne finančné ústavy s názvom sporiteľne, ktoré už mali k bankám bližšie a fungovali ako účastinné spoločnosti. Ozajstný boom v rozvoji peňažníctva na Slovensku však nastal až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Rozvíja sa priemysel, podnikanie a tým aj akumulácia kapitálu, čo viedlo k vzniku ďalších peňažných ústavov na Slovensku. Ich vznik uľahčoval aj uhorský obchodný zákon z roku 1875, ktorý bol veľmi liberálny a umožňoval zakladať nové účastinné spoločnosti, teda aj banky bez zdĺhavého úradného povoľovania. Zakladalo sa preto veľa peňažných ústavov a len na Slovensku vzniklo v rokoch 1867-72 okolo 66 účastinných bánk. Pravda, z nich iba 3 patrili do sféry slovenského kapitálu - sporiteľne v Martine, Prievidzi a Krupine. Ostatné mali kapitál maďarský, rakúsky, ale aj iných štátov. Okrem názvu sporiteľňa sa postupne objavujú pre peňažné ústavy na Slovensku aj názvy ústav, spolok, ale už aj banka,.

My si teraz predstavíme prvú významnejšiu slovenskú banku, ktorá vznikla v roku 1879 a pretrvala až do úplnej centralizácie slovenského bankovníctva v rokoch 1948-50. Založili ju dvaja ružomberskí podnikatelia Peter a Daniel Makovickí. Dostala názov podľa svojho pôsobiska Ružomberský účastinársky úverový spolok. I keď tento ústav nemal ešte v názve slovo banka, všetky znaky bankovej inštitúcie mal. Ústav založili s 30 000 zlatých účastinnou istinou (dnes pojem základné imanie) a zaoberal sa úverovou činnosťou, reeskontom, ale financoval aj slovenský priemysel. Pod dobrým vedením Makovickovcov ústav dosahoval zisky a postupne zvyšoval aj účastinnú istinu. V roku 1890 ju zvýšil na 50 000 zlatých a zmenil si názov na Ružomberský úverový spolok. V 90-tych rokoch 19. storočia si banka zakladala nové filiálky, zúčastňovala sa na kreovaní ďalších slovenských bánk a pokračovala vo financovaní slovenského priemyslu. O jej úspešnosti svedčí ďalšie zvýšenie účastinnej istiny v roku 1899 už na 200 000 zlatých. Na začiatku 20. storočia, ako úvadzajú Š. Horváth a J. Valach v knihe Peňažníctvo na Slovensku do roku 1918, sa Ružomberský úverový spolok - od roku 1904 opäť s novým názvom Úverná banka - stáva druhou najväčšou slovenskou bankou po Tatra banke. Navyše, oproti Tatra banke, ktorá mala finančné problémy po krachu obchodov s americkým bankovým domom Rovnianek (americký Slovák), bola slovenská banka dôveryhodnejšia a stabilnejšia.

Vznikom Československa v roku 1918 nastala situácia, že sa spojili do jedného štátneho celku dva územné celky, ktoré mali odlišný stupeň vývoja hospodárstva a tiež peňažníctva. Na jednej strane je to rozvinuté české peňažníctvo, na druhej slabé a menej rozvinuté peňažníctvo na Slovensku. V prvých povojnových rokoch nastala veľká zakladateľská aktivita bánk so slovenskou správou. Pozadu neostala ani Úverná banka v Ružomberku. Už v januári 1919 si zmenila svoj názov na Slovenská banka jednak preto, aby sa odlíšila od iných ústavov s názvom úverná, a jednak s cieľom expandovať vo svojich obchodoch na. územie celého Slovenska. V prvých rokoch po vojne na túto expanziu bola aj vhodná príležitosť. Silnú konkurenciu v podobe maďarského a rakúskeho bankového kapitálu obmedzila nostrifikačná akcia. V tejto akcii išlo o to, aby sa previedli výrobné, obchodné a dopravné podniky na území ČSR do rúk československým podnikateľom. Slovenská banka tento uvoľnený priestor využila. Financovala zakladanie mnohých priemyselných podnikov, poskytovala reeskont menším bankám, spájala sa s menšími bankami, získavala účastiny v mnohých podnikoch a napokon rozširovala aj sieť svojich filiálok. Rozmach obchodov sa prejavil aj vo veľkom prírastku vkladov a dôveru účastinárov podporovalo aj vyplácanie dividend napr. za rok 1920 až 14 %.

Tento sľubný vývoj banky sa však zastavil v rokoch 1922-23, keď sa začali v ČSR prejavovať dôsledky deflačnej menovej politiky a povojnovej hospodárskej krízy. Slovenskej banke rastú nedobytné pohľadávky, prestáva poskytovať ďalšie úvery, predáva dokonca svoje podiely v niektorých podnikoch. Banke sa výrazne znehodnotili aktíva a pohľadávky, nastal úbytok vkladov a tiež kurz jej účastín klesal. Banka začína vykazovať straty a dividenda klesá na 6 %.

Kritickú situáciu v celom bankovníctve na Slovensku, ale aj v Čechách sa snažili vyriešiť bankové zákony prijaté 10.10.1924. Súčasťou bankových zákonov bol aj zákon o sanácii bánk, podľa ktorého sa bankám uhradzovala časť povojnových strát. Slovenská banka získala zo sanačnej podpory Osobitného fondu prídel vo výške 64,8 miliónov Kč. Za túto pomoc od štátu musela znížiť osobnú a vecnú réžiu, zlikvidovať niekoľko filiálok a ukončiť kapitálovú angažovanosť v mnohých stratových priemyselných podnikoch. Dôsledné dodržiavanie týchto podmienok, ale aj konjunktúra československej ekonomiky v rokoch 1925-29 priniesli banke opäť stabilizáciu jej finančných pomerov. Vklady u nej opäť rástli a dividendy sa pravidelne vyplácali, hoci sa už nezvyšovali. Ubúdalo insolventných dlžníkov, banka konsolidovala svoje obchody, likvidovala nevýnosné aktíva a viedla obozretnú úverovú politiku, čo prinášalo aj dôveru vkladateľov. Jej priaznivý vývoj opäť prerušila kríza. Tentoraz to bola svetová hospodárska kríza, ktorá vypukla na jeseň 1929 a ovplyvňovala vývoj bankovníctva na Slovensku počas skoro celých 30-tych rokov. O jej vplyve na slovenskú banku a o ďalších osudoch banky si povieme v budúcom čísle.

Autor: Jozef Ryník


Tweet