NBS chcela zmenou sadzieb zosúladiť prostredie s eurozónou

Rozhodnutie centrálnej banky znížiť úrokové sadzby už dva týždne po predchádzajúcom znižovaní bolo ovplyvnené nevyhnutnosťou ďalšieho zosúladenia finančného prostredia s eurozónou. Uviedla to v komentári k zmene sadzieb hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS) Jana Kováčová. "Takéto rozhodnutie zjednoduší niektoré procesy spojené s prijatím meny euro, umožní plynulejší prechod na spoločnú menu v oblasti úrokových sadzieb a zároveň prispeje k stabilizácii podmienok na peňažnom trhu," dodala s tým, že centrálnej banke pri tomto rozhodnutí rozviazal ruky aj vývoj cien komodít a očakávania ohľadom domáceho a globálneho dopytu, čo umožňuje znížiť kľúčové úrokové sadzby bez negatívnych dopadov na vývoj inflácie. Za zníženie sadzieb pritom na utorňajšom rokovaní Bankovej rady NBS podľa Kováčovej hlasovali všetci z jej desiatich prítomných členov.

NBS tak úrokové sadzby v eurozóne dorovnala už týždeň po rozhodnutí Európskej centrálnej banky (ECB) o znížení úrokov. Základná úroková sadzba tak bude na Slovensku s platnosťou od stredy 12. novembra rovnaká, ako súčasná kľúčová sadzba v eurozóne, teda na úrovni 3,25 % p.a. Analytici po minulotýždňovej zmene úrokov v eurozóne očakávali, že slovenská centrálna banka, tak ako naposledy, s dorovnaní sadzieb počká na riadne novembrové rokovanie bankovej rady naplánované na utorok 25. novembra. "Ukazuje to, že NBS už nebude robiť samostatnú menovú politiku. Napokon, tak krátko pred prijatím eura na to nemá takmer žiadny priestor. Dopad načasovania, či NBS znížila sadzby už teraz, alebo až na konci mesiaca, je na reálnu ekonomiku zanedbateľný," uviedol pre agentúru SITA analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Niektoré vyjadrenia dokonca hovoria o tom, že centrálna banka by sa s dorovnávaním sadzieb tak ponáhľať nemusela. "Slovenské banky totiž aktuálne nemajú problémy s likviditou a svoje voľné finančné prostriedky si v NBS ukladajú. Týmto rozhodnutím NBS o znížení sadzieb sa tak opätovne znížili výnosy bánk z pravidelných dvojtýždňových repotendrov ale i z jednodňových sterilizácií," dodáva Zuzana Holeščáková z Poštovej banky. Za promptným rozhodnutím NBS však možno podľa nej hľadať očakávania ohľadom ďalšieho znižovania sadzieb v eurozóne ešte do konca roka. ECB tento rok ešte nepovedala posledné slovo aj podľa ďalších ekonómov. "Každopádne očakávame, že NBS bude aj naďalej nasledovať kroky ECB aj v jej očakávanom znižovaní úrokových sadzieb do konca tohto roka," uviedol Martin Lenko z VÚB banky s tým, že ich materská banka Intesa Sanpaolo očakáva do konca roka zníženie základnej sadzby v eurozóne na 2,75 % p.a.

Analytici sa tak zhodujú, že vývoj úrokových sadzieb na Slovensku je a bude už prakticky len kópiou vývoja v eurozóne. ECB pritom v posledných týždňoch vsádza na podporu hospodárskeho rastu, z čoho by v konečnom dôsledku mohli v rámci regiónu profitovať aj slovenské podniky. "Pre vyhliadky slovenského rastu v budúcom roku je to dobrá správa. Na rozdiel od susedov v Poľsku, kde majú základnú sadzbu na úrovni 6 % a Maďarsku s 11,5 %, sa slovenské firmy okrem kurzovej stability môžu tešiť aj na výrazne nižšie základné úrokové sadzby, než by opodstatňovala súčasná úroveň inflácie," konštatoval analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.