NBS zarobila v minulom roku správou devízových rezerv 9 miliárd Sk

Vyplýva to z dokumentu Súhrnná správa o realizácii investičnej politiky NBS v oblasti devízových rezerv za rok 2001, ktorý dnes prerokovala a schválila Banková rada NBS na svojom rokovaní v Kremnici. Táto správa, ako TASR informoval hovorca NBS Ján Onda, je analýzou procesu riadenia devízových rezerv NBS a dosiahnutých výsledkov za uplynulé obdobie, ktoré NBS považuje z pohľadu výnosov za úspešné. Príjmy zo správy devízových rezerv pritom tvoria významnú súčasť hospodárenia banky.

BR NBS tiež prediskutovala a schválila materiál Zhodnotenie situácie na domácich finančných trhoch v priebehu roku 2001, kde vzala na vedomie súčasnú situáciu, pre ktorú je charakteristická prevládajúca konsolidácia väčšiny čiastkových trhov. Možno konštatovať, že po vytvorení systému úrokových sadzieb NBS je domáci peňažný trh stabilný, nedochádza k výnimočným výkyvom úrokových sadzieb a obchodujú sa už, síce zatiaľ len sporadicky, aj najdlhšie 12-mesačné splatnosti tohto trhu. Úverový trh významne ovplyvňuje uskutočnená reštrukturalizácia bankového sektora. Došlo k miernemu nárastu poskytovaných a čerpaných úverov. Výrazná rizikovosť klientov vedie k zachovávaniu existujúcej úverovej štruktúry, pre ktorú je typické uprednostňovanie krátkodobého úverovania pri zvyšovaní dynamiky úverov poskytovaných podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou.

Na depozitno-úverovom trhu došlo k zvýrazneniu významu klientskych vkladov na cenu úverových aktív, čím sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím relatívne znížil význam úrokových sadzieb peňažného trhu ako zásadného cenotvorného faktora. Tento jav je vysvetliteľný postupujúcou individualizáciou bankového sektora v závislosti od konkrétnej obchodnej a v tom predovšetkým depozitnej politiky bánk.

Výmenný kurz slovenskej koruny bol počas roka 2001 dostatočne stabilný, čo si nevyžiadalo výraznejšie menové intervenčné korekcie. Devízový trh zaznamenal mierne zvýšenie pohotových obchodov a v rámci toho došlo aj k zvýšeniu podielu obchodov denominovaných v euro. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, domáci bankový systém uprednostňuje derivátne swapové obchody s rozhodujúcimi obchodnými aktivitami medzi domácimi a zahraničnými bankami.

Osobitná situácia je na kapitálovom trhu, kde možno badať rozdielnu úroveň jeho jednotlivých segmentov. Časť kapitálového trhu zameraná na štátne dlhové cenné papiere napriek čiastkovým problémom zaznamenala potvrdenie dosiahnutého stavu, v hodnotenom období došlo dokonca k niektorým pozitívnym skutočnostiam v podobe nových používaných postupov a techník. Za podstatné možno najmä z pohľadu emitenta považovať pokračujúce znižovanie výnosov štátnych cenných papierov.

Zásadnejším problémom je stále nedostačujúce až minimálne sekundárne obchodovanie s týmito bezrizikovými aktívami. Pri ďalších segmentoch trhu, trhu s podnikovými dlhopismi a majetkovými cennými papiermi pretrváva situácia známa z predchádzajúcich rokov. Trh je v obidvoch prípadoch nerozvinutý a stagnujúci, prípadné pozitívne zmeny nie sú presvedčivé a je potrebné dlhšie obdobie na ich potvrdenie. Obchodovanie s akciami sa neorientuje na, z hľadiska trhu podstatné, kurzotvorné obchody. Nízky obrat a záujem o tento trh popri všeobecne známych ekonomických a psychologických prvkoch zvýrazňuje jeho neprehľadnosť a nečitateľnosť, čo dlhodobosť až neriešiteľnosť súčasného stavu zvýrazňuje.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002 TASR