Nové úspory podľa analytika tlmia inflačné tlaky
Objem retailových vkladov v bankách sa po období stagnácie vrátil od posledného štvrťroka 2023 k rastu. Ešte pred pandémiou vklady domácností v bankách rástli približne konštantným tempom.
Následne sa v roku 2020 rast vkladov dočasne zrýchlil, čo súviselo s vytváraním pandemických úspor. „Domácnosti mali vtedy vďaka fiškálnej pomoci zabezpečený príjem, ale peniaze mohli míňať iba v obmedzenom režime, nakoľko ekonomika bola zatvorená pre lockdowny,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. V roku 2021 začali ceny rásť a miera inflácie sa začala zvyšovať. V roku 2022 sa ekonomika postupne úplne otvorila, čo vytvorilo priestor na míňanie úspor.
Celkové vklady na konci roka 2022 v medziročnom porovnaní poklesli. V kombinácií s rastúcimi cenami prišla v tomto období stagnácia rastu bankových vkladov. V porovnaní s predpandemickým vývojom pretrvávala až do jesene minulého roka. Následne začali vklady rásť a v máji 2024 sa ich objem blížil k 50 miliardám eur. V máji od začiatku roka pribudlo na retailovom trhu 1,8 miliardy eur, pričom do konca roka by sa mohol tento objem podľa analytika takmer zdvojnásobiť.
Pozitívny vývoj možno podľa Kočiša pripísať robustnému rastu nominálnych miezd a klesajúcej inflácií, ktorých vývoj vrátil reálne mzdy do plusu. Tie vo štvrtom kvartáli 2023 rástli o 4 % a v prvom štvrťroku 2024 až o 5,7 %. Postupný obrat nastal aj v ukazovateli miery úspor, ktoré dokážu domácnosti tvoriť zo svojich disponibilných príjmov. Po historickom minime z tretieho kvartálu 2023 na úrovni 3,1 % sa v prvom štvrťroku 2024 dostala miera úspor na úroveň 4,7 %. Naďalej však podľa Kočiša ostáva pod dlhodobým priemerom, ktorý sa pohybuje na horizonte desiatich rokov nad úrovňou 7 %.
„Celkovo očakávame, že rast slovenskej ekonomiky v tomto roku potiahne najmä spotreba domácností. Trh práce ostane napnutý, s relatívne nízkou mierou nezamestnanosti a vysokým dopytom po kvalifikovaných pracovníkoch, čo bude tiež ďalej tlačiť na mzdy,“ pokračuje analytik. Reálne mzdy by v tomto roku mohli podľa neho medziročne rásť na úrovni 4,6 %, čo vytvára predpoklad pre pokračujúci rast úspor. Práve rast úspor bude rast celkovej spotreby domácností limitovať a bude tak pôsobiť protiinflačne.
Rast vkladov vytvára tiež priestor pre investovanie, resp. potrebu zhodnocovania úspor a ich ochrany pred infláciou. Slováci majú v hotovosti a na bankových vkladoch tradične jeden z najvyšší pomer celkového finančného majetku v EÚ. V roku 2023 tvorili vklady a hotovosť 47 % finančného majetku Slovákov. Zvyšok prostriedkov máme rozložené medzi investičnými produktmi s podielom 24 % a poistnými, resp. penzijnými riešeniami s podielom 20 %.
Napriek obnovenému rastu vkladov podľa Kočiša nastal oproti roku 2022 výrazný posun v pomere vkladov a hotovosti na celkovom finančnom majetku. Podiel najlikvidnejších aktív na celkovom finančnom majetku klesol proti roku 2022 o 3 %, resp. až o 5 % v porovnaní s rokom 2021. „Aj naďalej však ostávame v ukladaní a zhodnocovaní finančných prostriedkov medzi konzervatívnejšími krajinami EÚ-27, čím sa naše domácnosti pripravujú o časť výnosov, ktoré by mohli získať zo širokej škály investičných nástrojov,“ dodáva analytik.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet