Odborníci odporúčajú firmám upratať si vzťahy s fiktívnymi živnostníkmi

12.09.2024 (15:00)

Slovensko podľa údajov z Eurostatu, OECD, ale aj zo Sociálnej poisťovne vykazuje vysoký podiel pri využívaní takzvaných fiktívnych živnostníkov. Kým exekutívna moc štátu ako Inšpektorát práce či finančná správa chce bojovať proti „zamestnávaniu“ živnostníkov, tá zákonodarná „zamestnávanie“ živnostníkov (švarc systém) podporuje monetárnymi výhodami.

Odborníci z poradenskej spoločnosti Highgate Law & Tax firmám radia, aby minimalizovali riziká a škody pri nesprávnom nastavení právneho vzťahu so živnostníkmi a využívaní tzv. švarc systému a vyhli sa tak vysokým sankciám a škodám.

Ministerstvo financií vypočítalo, že tzv. švarc systém stojí štátnu pokladnicu teoreticky ročne až 648 miliónov eur. Živnostníci totiž odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti. Spolupráca so živnostníkmi prináša síce mnohé výhody, avšak okrem osobitnej právnej pozície živnostníka môže nesprávne nastavenie vzťahov mať pre firmu negatívne následky. Švarc systém prináša viaceré právno-regulačné výzvy. Okrem administratívnej sankcie je pri ňom totiž možné teoreticky naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenia dane a poistného alebo trestný čin neoprávneného podnikania. Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov so spolupracovníkmi posúdiť zmluvy aj z právneho hľadiska.

„Pojem fiktívny živnostník sa vzťahuje na osoby, ktoré síce formálne vystupujú ako živnostníci, no v skutočnosti vykonávajú činnosti za podmienok zhodných so zamestnaneckým pomerom. Takíto jednotlivci často pracujú v pevne stanovených pracovných časoch, s pevne určenou odmenou a na mieste klienta, pričom využívajú jeho infraštruktúru. Napríklad robotník vo výrobnej fabrike, ktorý formálne figuruje ako živnostník, no reálne plní úlohy bežného zamestnanca,“ upresňuje Peter Varga, partner a advokát v poradenskej spoločnosti Highgate Group.

Dôsledky pre podnikateľov

Firmy, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov čelia výraznému riziku. Pri kontrole zo strany úradov môžu byť vystavení vysokým pokutám a iným sankciám. Za nelegálne zamestnávanie na živnosť udeľuje štát firmám pokutu od 2 000 do 200 000 eur. Ak sa navyše týka viacerých osôb súčasne, je to vždy aspoň 5 000 eur. Živnostník, ktorý si týmto spôsobom privyrábal môže dostať sankciu 331 eur. Pri kontrolách zo strany finančnej správy môžu byť tieto sankcie ešte vyššie.

Postoj živnostníkov

Téma fiktívnej živnosti je dôležitá aj pre Slovenský živnostenský zväz. Ten je proti tomu aby typické zamestnania, ktoré spĺňajú všetky parametre štandardného pracovného pomeru boli zakrývané nejakou formou fiktívnej živnosti. Je však otázkou, prečo takýto stav vzniká. Podľa viceprezidenta SŽZ Jána Palenčára je hlavnou príčinou vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a neflexibilný Zákonník práce.

„Na prvom mieste by malo stáť právo jednotlivca slobodne sa rozhodnúť, či chce vstúpiť do pracovného pomeru alebo či chce začať podnikať, avšak za predpokladu dodržiavania platnej legislatívy a so všetkou zodpovednosťou, ktoré toto rozhodnutie obnáša.“ - dodal Ján Palenčár za Slovenský živnostenský zväz.
 


Tweet