Oplatia sa investície do pôdy?

Autor: redakčne upravené
21.11.2025 (15:00)

Napadlo by vám, že pôda sa zhodnocuje rýchlejšie ako byty v Prahe? Prečítajte si, ako fungujú investície do fariem.

Český trh s alternatívnymi investíciami rastie. Zatiaľ čo tradičné portfóliá domácich investorov tvoria najmä nehnuteľnosti, akcie a dlhopisy, nové fondy prinášajú prístup k aktívam, ktoré boli donedávna vyhradené len veľkým inštitucionálnym investorom. Jedným z nich je Verdi fond fariem, ktorý spája hodnotu pôdy, rastlinnú a živočíšnu poľnohospodársku výrobu s energetikou. Výnosy takýchto fondov v posledných rokoch prekonávajú klasické investície do nehnuteľností.

Poľnohospodárska pôda ako stabilné aktívum

Zatiaľ čo výnosy z nehnuteľností sa v posledných rokoch pohybovali okolo 8% - 10% ročne, poľnohospodárske fondy ponúkajú dlhodobo vyššie zhodnotenie pri nižšej citlivosti na úrokové sadzby a s väčšou diverzifikáciou príjmov. Záujem kvalifikovaných investorov o túto triedu aktív preto rastie.

Podľa analýzy spoločnosti Savills vzrástla hodnota svetovej poľnohospodárskej pôdy v roku 2024 o 7,9 % a dosiahla 47,9 bilióna dolárov. V Česku sa cena hektára pôdy zvýšila o 4,8 % na 360 360 korún (cca 14 818 eur). Za posledných desať rokov pôda zdražela o viac ako 150 %.

„Za posledné tri roky sme dosiahli priemerné čisté ročné zhodnotenie takmer 13 percent,“ uvádza Václav Štekr, výkonný riaditeľ fondu. Verdi fond v súčasnosti vlastní sedem fariem, štyri bioplynové stanice, obhospodaruje viac ako 7 800 hektárov pôdy a má výkon vyše 4 MW elektrickej energie.

• Regulácia poplatkov pri investovaní, môže mať vplyv na ceny poradenstva
• Európska penzia cez PEPP je istejšia ako slovenský dôchodok z 2. piliera
• Je obchodovanie CFD nástrojmi bezpečné? Toto je realita, ktorú vám v reklame nepovedia
• Oplatí sa investovať do zlata?

Tri zdroje výnosov

Investície do fariem sa od tých realitných líšia štruktúrou výnosov. Kým bežný realitný fond profituje z nájomného a rastúcej trhovej ceny nehnuteľnosti, farmársky fond pridáva tretí rozmer – prevádzkový zisk z produkcie.

Prvým zdrojom výnosu je samotná pôda, ktorej hodnota dlhodobo rastie. Ponuka ornej pôdy je obmedzená, zatiaľ čo dopyt po potravinách sa zvyšuje spolu s rastom svetovej populácie.

Druhým zdrojom je samotná výroba. Farmy každoročne prinášajú úrodu, mlieko či mäso s okamžitou trhovou hodnotou. Na rozdiel od nájomného výnosu z realít, tieto príjmy priamo súvisia so základnou ľudskou potrebou – zabezpečiť potraviny.

Tretím pilierom je energetická diverzifikácia. Moderné poľnohospodárske podniky využívajú bioplynové stanice a fotovoltické systémy, ktoré znižujú náklady a produkujú dodatočné príjmy z predaja elektriny či služieb výkonovej rovnováhy v sieti.

Odolnosť voči úrokovým sadzbám

Hodnota poľnohospodárskej pôdy sa vyvíja nezávisle od menovej politiky. Kým ceny nehnuteľností výrazne reagujú na pohyb úrokových sadzieb, pri pôde rozhoduje najmä jej kvalita, úrodnosť a schopnosť prinášať úrodu. Aj preto tento segment počas obdobia vysokých sadzieb preukázal väčšiu stabilitu.

Pri pôde lokalita nie je kľúčovým parametrom. Kým kancelárska budova v Prahe má iné ocenenie ako identická budova v menšom meste, pri pôde rozhoduje bonitná trieda – teda úrodnosť, nie vzdialenosť od centra.

Aktívne riadenie namiesto pasívneho vlastníctva

Poľnohospodárske fondy fungujú skôr ako private equity – teda aktívne riadia svoje podniky, modernizujú technológie a zefektívňujú prevádzku. Takýto prístup zvyšuje hodnotu investícií aj bez rastu trhových cien. Zvýšiť efektivitu a znížiť prevádzkové náklady sa dá napríklad presným dávkovaním hnojív na základe aplikačných máp, či inštaláciou solárnych systémov s batériovým úložiskom.

Dopyt po potravinách rastie, ponuka pôdy klesá

Dlhodobé prognózy hovoria o pokračujúcom raste hodnoty pôdy. Podľa OSN presiahne svetová populácia do roku 2050 deväť miliárd ľudí. Zároveň rast životnej úrovne v rozvojových krajinách zvyšuje spotrebu mäsa a mlieka. Ponuka kvalitnej ornej pôdy sa pritom nezväčšuje – naopak, urbanizácia a klimatické zmeny ju znižujú.

Výsledkom je tlak na rast cien komodít aj pôdy samotnej. Poľnohospodárske aktíva tak zostávajú jednou z mála tried, ktoré dlhodobo kombinujú ekonomickú aj environmentálnu hodnotu.

Nižšia vstupná bariéra pre investorov

Priama kúpa farmy si vyžaduje vysoký kapitál aj odborné znalosti. Fondové riešenia tento problém zmierňujú – umožňujú investovať menšie sumy, pričom riadenie zabezpečujú profesionálne tímy.

Napríklad Verdi fond fariem v Českej republike aktuálne spravuje aktíva v hodnote približne 700 miliónov českých korún (28,8 mil. eur). Za uplynulý rok dosiahol zhodnotenie 12,99 %, od založenia v roku 2022 kumulatívne 35,7 %.

Na Slovensku podobný fond, ktorý by investoval do poľnohospodárskej pôdy a fariem neexistuje.
 


Tweet