Päť kľúčových problémov slovenského trhu práce

Autor: redakčne upravené
15.10.2025 (13:00)

Trh práce na Slovensku prešiel za posledné dve desaťročia veľkými zmenami. Po rekordne nízkej nezamestnanosti, ktorá sa v posledných rokoch držala pod hranicou 4 %, sa situácia začína zhoršovať. Čo trápi slovenský trh práce najviac?

1. Menej pracovných miest, pomalší rast

Ekonomika Slovenska aktuálne rastie len veľmi pomaly – menej ako o 1% ročne. Takýto slabý rast nestačí na vytváranie nových pracovných miest. Klesá počet voľných pozícií, a to nielen podľa Štatistického úradu, ale aj podľa údajov z pracovných portálov a to najmä v priemysle, doprave i skladovaní.

Na pokles reagovali viaceré veľké firmy hromadným prepúšťaním. Príkladom sú Ecco alebo Hella, ktoré znižovali počty zamestnancov v dôsledku nižšieho dopytu aj rastúcich nákladov.

Ďalším rizikom je nízka produktivita práce. Hoci zamestnanosť bola v posledných rokoch vysoká, rast miezd často prevyšoval rast výkonu ekonomiky. Firmy tak čelia tlaku na náklady, čo im znižuje schopnosť investovať a vytvárať nové pracovné miesta.

2. Veľké regionálne rozdiely

Slovenský trh práce je rozdelený na „dva svety“. Zatiaľ čo v okresoch ako Trenčín, Nitra alebo Galanta je nezamestnanosť okolo 2 %, v regiónoch ako Rimavská Sobota, Revúca či Kežmarok presahuje 9 %.

Rozdiely sú výrazné aj v ponuke pracovných miest. Na západe krajiny má na jedného nezamestnaného pripadať viacero voľných pozícií, no na východe či juhu Slovenska je to naopak. Analytici upozorňujú, že riešením by mohla byť väčšia mobilita pracovnej sily – teda ochota ľudí sťahovať sa za prácou. Dôvodom nízkej mobility je aj absencia bytov s regulovaným nájomným a vysoké ceny nehnuteľností v prosperujúcich regiónoch.

3. Nízka mobilita a únik talentov

Slováci patria medzi najmenej mobilných Európanov – väčšina ľudí zostáva pracovať v mieste, kde vyrástli, aj keď tam nemajú vhodné uplatnenie. Výsledkom je nízka efektivita i nízka priemerná mzda.

Zároveň Slovensko každoročne prichádza o tisíce mladých a schopných ľudí, ktorí po štúdiu v zahraničí zostávajú pracovať mimo krajiny. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky sa zo slovenských maturantov z roku 2015, ktorí odišli študovať von, vrátilo len 43 %. Väčšina našich mladých talentov tak prispieva do ekonomík iných štátov.

K návratu by mohli pomôcť kvalitnejšie vysoké školy (nemáme ani jednu univerzitu v svetovom rebríčku TOP 500), dostupné škôlky či tolerantnejšie prostredie pre cudzincov. Slovensko sa v rebríčku príťažlivosti pre talenty (INSEAD Global Talent Competitiveness Index) radí len do priemeru regiónu, za krajinami ako Česko či Estónsko.

4. Viac cudzincov, no väčšinou na jednoduché práce

Počet cudzincov na Slovensku za posledných päť rokov vzrastol z 146-tisíc na vyše 360-tisíc. Kým predtým tvorili cudzinci asi 2,7 % obyvateľstva, dnes už viac ako 6 %.

Najviac pribudlo pracovníkov z Ukrajiny, Srbska, Maďarska a Ruska. Väčšinou však ide o menej kvalifikované miesta v priemysle, logistike a stavebníctve. Odborníkov, inžinierov či IT špecialistov prichádza len málo.

Zároveň Slovensko nemá ucelený systém integrácie týchto ľudí – teda podporu, ktorá by ich motivovala zostať a dlhodobo prispievať do verejných financií. Napríklad z krajín EÚ počet prisťahovalcov dokonca mierne klesol – zo 58-tisíc pred piatimi rokmi na 55-tisíc dnes.

5. Starnúca populácia a potreba nových zručností

Na trhu práce pribúda starších zamestnancov, ktorí zostávajú aktívni dlhšie než v minulosti. Tento trend bude pokračovať aj vďaka rastúcemu dôchodkovému veku a dlhšiemu životu v zdraví.

S rastúcim vekom populácie sa mení aj ekonomika – pribúda dopyt po zdravotných a opatrovateľských službách, úpravách bývania či nových typoch voľnočasových aktivít. Hovorí sa o vzniku takzvanej „striebornej ekonomiky“, ktorá by mohla byť pre Slovensko novou šancou na rast.

Zároveň však technológie a automatizácia menia tradičné pracovné pozície. Roboty a umelá inteligencia zatiaľ nenahradili veľké množstvo ľudí, ale menia charakter práce – menej sa robí manuálne, viac s technológiami. Preto bude kľúčové celoživotné vzdelávanie a rekvalifikácie, v ktorých Slovensko dlhodobo zaostáva. Neznamená to, že budete musieť vyštudovať druhú vysokú školu. Celoživotné vzdelávanie môže byť formou mikro kurzov, online certifikátov, jazykových, IT a technických kurzov alebo cez firemné vzdelávacie platformy.

Trh práce sa mení rýchlo a ak sa na tieto zmeny nepripravíme včas, predbehnú nás ostatní.
 


Tweet