Peniaze na účtoch prehrávajú boj s infláciou
Slovenské domácnosti majú značnú časť svojho majetku uloženú spôsobom, ktorý im dlhodobo neprináša takmer žiadne zhodnotenie. V hotovosti a na bankových účtoch dnes držia približne 50 miliárd eur, čo v prepočte na jednu domácnosť predstavuje zhruba polovicu jej celkového majetku.
V európskom porovnaní ide o nadpriemerne vysoký podiel peňazí, ktoré prakticky „ležia ladom“, a zároveň o jeden z hlavných dôvodov, prečo Slovensko zaostáva nielen v investovaní, ale aj v celkovom objeme finančného majetku na osobu. Vyplýva to z analýz spoločnosti Across Private Investments a údajov Eurostatu.
Zatiaľ čo v západnej Európe tvoria významnú časť majetku domácností akcie a investičné fondy, Slováci naďalej uprednostňujú bežné účty, vkladové produkty a hotovosť. Podľa posledných dostupných dát majú slovenské domácnosti na účtoch, vkladoch a v hotovosti stále približne 50 miliárd eur. Vyšší podiel takto držaných prostriedkov majú už len Gréci, Cyperčania, Poliaci a Malťania, na opačnom konci rebríčka sú severské krajiny a Benelux, kde domácnosti investujú podstatne väčšiu časť svojho majetku. „Slovensko patrí medzi krajiny, kde domácnosti držia v hotovosti a bankových vkladoch vyše 45 % svojho majetku, kým priemer EÚ je okolo 30 %,“ upozorňuje Andrej Rajčány z Across Private Investments.
Takáto štruktúra majetku má pritom čoraz citeľnejšie dôsledky. Úročenie na bežných účtoch sa na Slovensku pohybuje často len v stotinách percenta a ani sporiace či termínované účty spravidla nedokážu držať krok s infláciou. Tá je pritom v domácich podmienkach vyššia než priemer eurozóny. Podľa prognóz Národnej banky Slovenska by mala inflácia tento rok dosiahnuť približne 3,6 % a v budúcom roku len mierne spomaliť. Reálna hodnota peňazí uložených na účtoch tak postupne klesá, čo znamená tichú, no vytrvalú stratu kúpnej sily. Ako zdôrazňuje Rajčány, bežný účet má slúžiť predovšetkým ako finančná rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov domácnosti, nie ako nástroj na dlhodobé budovanie majetku či zabezpečenie dôchodku a rodiny.
V oblasti investovania Slovensko výrazne zaostáva nielen za vyspelými západoeurópskymi krajinami, ale už aj za Českom. Kým v Estónsku tvoria kapitálové investície približne 60 % finančného majetku domácností a v severských krajinách, Beneluxe či v Česku majú ľudia v akciách a fondoch často takmer polovicu svojho majetku, na Slovensku investuje len približne pätina populácie. Podľa Eurostatu majú slovenské domácnosti vo finančných nástrojoch približne štvrtinu svojich prostriedkov, pričom v dlhových cenných papieroch držia viac ako 4 miliardy eur a v akciách a investičných fondoch okolo 25 miliárd eur. Tento prístup nás zaraďuje skôr ku krajinám východnej a juhovýchodnej Európy než k jadru EÚ.
Podľa analytika Across Private Investments Dominika Hapla je pritom investovanie jedným z mála spôsobov, ako dokážu domácnosti dlhodobo ochrániť a zároveň zvyšovať hodnotu svojho majetku. „Investície do finančných nástrojov môžu v dlhodobom horizonte prinášať vyššie výnosy než bežné vklady a pravidelné investovanie umožňuje rast investícií exponenciálne v čase,“ vysvetľuje. Zároveň zdôrazňuje, že začať možno aj s menšími sumami, ak majú jasne stanovený cieľ, investičný horizont a primeranú mieru rizika rozloženú medzi viaceré nástroje.
Nízka ochota investovať sa napokon premieta aj do celkového bohatstva obyvateľstva. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najnižšou úrovňou finančného majetku na osobu po odpočítaní dlhov, ktorá podľa verejne dostupných štatistík nedosahuje ani 10-tisíc eur. Pre porovnanie, v susednom Česku je priemer takmer 32-tisíc eur. Hoci výšku majetku ovplyvňuje viacero ekonomických a historických faktorov, dlhodobé ponechávanie voľných peňazí na účtoch s minimálnym výnosom prispieva k tomu, že Slovensko v dobiehaní vyspelejšej Európy zaostáva. Bez zmeny investičného správania domácností sa tento rozdiel bude len ťažko zmenšovať.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet