Pod prepad zisku bánk sa podpísala kríza aj zavedenie eura

01.02.2010 (14:40)

Najväčší podiel na medziročnom viac ako 45-percentnom poklese zisku mali podľa Slovenskej bankovej asociácie stagnujúce úrokové výnosy, zníženie príjmu z devízových operácií a zvýšená tvorba opravných položiek. 

Hospodárenie bánk v minulom roku ovplyvnila podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) nielen hospodárska kríza ale aj dopady zavedenia eura. Najväčší podiel na medziročnom poklese zisku o 45,2 % mali podľa asociácie stagnujúce úrokové výnosy bánk, zníženie príjmu z devízových operácií a zvýšená tvorba opravných položiek. Bankový sektor podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) vykázal v minulom roku zisk na úrovni 279 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 230 mil. eur.

Najdôležitejšia zložka finančného príjmu bánk - čistý úrokový výnos, ktorý predstavuje rozdiel medzi výnosmi z úverov a nákladmi na vklady, zostal vlani prakticky na úrovni roku 2008, keď stúpol len o 1 % na 1,561 mld. eur. V roku 2008 čistý úrokový výnos medziročne stúpol o viac ako 16 % a dosiahol 1,545 mld. eur. Kým však v roku 2008 tvoril výnos z úrokov 67 % z celkového čistého finančného výnosu bánk, v minulom roku to už bolo 77 %.

Samotný úrokový diferenciál, ktorý v zjednodušenej podobe predstavuje rozdiel medzi úrokovými sadzbami, ktoré banka získava od klientov pri úveroch a úrokovými sadzbami, ktoré banka platí za zdroje, vlani na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami výraznejšie vzrástol v prípade úverov na bývanie. Podľa analýzy úrokového diferenciálu, ktorou sa minulý týždeň zaoberala Cenová rada vlády, boli na Slovensku v minulom roku zaznamenané vyššie úrovne diferenciálu pri úveroch na bývanie ako vo väčšine ostatných krajín. Výraznejšie sa tento vývoj prejavil najmä od začiatku roka 2009. V prípade úverov pre podniky úrokový diferenciál v minulom roku síce taktiež vzrástol, ale jeho úroveň bola viac menej na úrovni diferenciálu celej eurozóny. Rovnaké konštatovanie podľa správy platí aj pre úrokový diferenciál v prípade spotrebiteľských úverov.

Pri hodnotení úrokového diferenciálu pri úveroch na bývanie obyvateľstvu je však v prípade Slovenska potrebné podľa centrálnej banky brať do úvahy aj vývoj na trhu hypotekárnych záložných listov. "Vzhľadom na povinnosť emitovať tieto dlhopisy pri poskytovaní hypotekárnych úverov, bankám vznikajú dodatočné úrokové náklady, keďže hypotekárne záložne listy dosahujú vyššie úročenie ako vklady od klientov. Ku koncu roka 2009 sa tento trh postupne stabilizoval a úrokové sadzby na nové emisie klesali," konštatuje NBS v analýze.

Zavedenie eura sa podľa bankovej asociácie prejavilo predovšetkým v medziročnom poklese výnosov z devízových operácií, ktoré vlani poklesli o 77 % na 240 mil. eur. Kríza sa na druhej strane negatívne podpísala pod zvýšený objem zlyhaných úverov. Ten v priebehu minulého roka výraznejšie rástol u podnikov a na konci decembra 2009 dosiahol úroveň 6,72 %, kým ešte v januári 2009 to bolo len 3,32 %. "U obyvateľstva sa podiel zlyhaných úverov na konci roka pohyboval na hodnote 5,04 %, v januári 2009 na úrovni 3,99 %," uvádza SBA.

Nárast zlyhaných úverov sa prejavil aj vo zvýšenej tvorbe opravných položiek. Oproti roku 2008 sa čistá tvorba opravných položiek vlani zvýšila o 23 %, resp. o 77 mil. eur. Celkovo si pritom podniky v minulom roku od bánk požičali viac ako 7,8 mld. eur nových úverov, pričom najväčšia časť z týchto zdrojov smerovala na financovanie prevádzkových účelov. V medziročnom porovnaní nové úvery podnikom klesli pod vplyvom zhoršených ekonomických podmienok firiem o 15, 7 %. V prípade obyvateľstva nové úvery medziročne klesli o 20 %, pričom najväčší podiel na poklese mali úvery na bývanie, ktoré poklesli o 679 mil. eur na 2,281 mld. eur.

 


Tweet