Potrebuje Európa aj hospodársku úniu?

Autor: Barbora Valková
14.12.2010 (09:00)

Komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn sa nedávno vyjadril, že prišiel čas, aby štáty eurozóny doplnili menovú úniu o úniu ekonomickú.  

Zároveň vyslovil názor, že súčasná kríza nie je krízou spoločnej meny a Grécko nie je jedinou krajinou menovej únie, ktorá čelí vážnym ťažkostiam. Informovala o tom tlačová agentúra TASR.

Jana Kotlebová z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa pre BANKY.sk vyslovila, že menová únia nie je dlhodobo udržateľná bez postupujúcej ekonomickej únie: „Aktuálne je na rade rozpočtová politika. Niektoré kroky už boli podniknuté v oblasti nepriamych daní, horšie je to v oblasti priamych dani. Tam si krajiny nechávaju priestor pre modelovanie investícií a často sú ich rozhodnutia ovplyvňované záujmami rôznych skupín.“

Na druhej strane Juraj Karpiš, analytik INESS, nie je presvedčený, že ekonomiká únia a ďalšia centralizácie EÚ je nevyhnutná. „Jednotná menová politika pri absencii jednotej fiškálnej politiky je z dôvodu možného fiškálneho čierneho pasažierstva z dlhodobého hľadiska problematická. To ukázala aj súčasná kríza. Či sa však vzniknutá situácia má riešiť ďalšou centralizáciou je skôr politická ako ekonomická otázka,“ povedal pre BANKY.sk Netají sa však, že Európa ešte nie je tak ďaleko, aby mohli napríklad nemeckí voliči rozhodovať o výške francúzskych dôchodkov.

Jana Kotlebová vidí riešenie súčasnej situácie najmä v zmene výdavkov: „Nie je možné očakávať od eurozóny, že bude neustále pomáhať riešiť národné problémy. Problematické sú výdavky do školstva, zdravotníctva a vedy. To sú nosné oblasti, ktoré je treba podporovať, na druhej strane je žiadúca úspora v nákladoch ústrednej správy na národnej úrovni.“

Jan Macháček z českého časopisu Respekt vo svojom článku Co bude s eurem tvrdí, že eurozóna je v kríze inštitucionálnej, nie dlhovej. Predpokladá, že vznikne niečo ako Európsky menový fond, počiatočný spoločný dlhopis a dane, ako aj pravidlá pre bankrot štátu. Otázkou podľa neho je, či sa dovtedy eurozóna nerozpadne. „Hlúpe je, že Európa sa už dva roky egocentricky zaoberá predovšetkým tým, ako vyriešiť správu svojej spoločnej meny. Tým logicky stráca a bude strácať proti zbytku sveta, kde sa takým niečim nemusia zaoberať a môžu sa sústradiť na dôležitejšie veci: vzdelanie, vedu, výskum, nové technológie či celkovú konkurencieschopnosť,“ dodáva. 


Tweet