Práceneschopnosť je podľa analytičky drahá, Slováci sú chorí dlhšie než Česi
Slovensko v roku 2025 zaznamenalo citeľný pokles celkového objemu práceneschopnosti. Podľa dát Sociálnej poisťovne klesol počet dní strávených na PN zo zhruba 39 miliónov na necelých 35,5 milióna.
Ide o významný posun, ktorý podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej naznačuje stabilizáciu po pandemických rokoch aj mierne zlepšenie fungovania systému. Samotný pokles však podľa nej neznamená, že problém je vyriešený. „Kľúčová otázka totiž ani tak neznie, koľko dní sa celkovo ‚preleží‘, ale ako dlho trvá jeden prípad a prečo,“ upozorňuje.
Priemerná dĺžka jednej dočasnej pracovnej neschopnosti dosiahla v roku 2025 približne 42,5 dňa. Oproti roku 2024 ide o mierne zlepšenie, no v porovnaní s Českou republikou je to stále výrazne viac. U západného suseda bola priemerná dĺžka PN v tom istom roku 31,13 dňa. Rozdiel približne 11 až 12 dní na jeden prípad podľa Motúzovej predstavuje systémový rozdiel, ktorý nemožno vysvetliť iba zdravotným stavom populácie.
Pri pohľade na veľkosť pracovného trhu pritom rozdiel v celkovom počte dní PN nepôsobí dramaticky. Český pracovný trh je približne dvojnásobný a podobne je to aj s celkovým objemom dní práceneschopnosti. Po prepočte na jedného zamestnaného vychádzajú obe krajiny relatívne podobne. Rozdiel sa tak neprejavuje v celkovom rozsahu absencie, ale v jej štruktúre. Kým v Česku sa porovnateľný objem dní rozdeľuje medzi viac kratších prípadov, na Slovensku sa koncentruje do menšieho počtu dlhších epizód.
Problém je ešte výraznejší v širšom kontexte celkovej pracovnej neprítomnosti. Ak sa k PN pripočítajú zákonné dôvody neprítomnosti, ako je dovolenka v rozsahu 20 alebo 25 dní, štátne sviatky, osobné prekážky v práci vrátane OČR a ošetrenia či rekondičné pobyty, dostávame sa bez započítania PN na približne 50 dní mimo pracoviska ročne. V kombinácii s nadpriemerne dlhou PN to znamená, že slovenský zamestnanec môže byť v prípade choroby mimo pracovného procesu výraznú časť roka. Hoci nie každý vyčerpá všetky zákonné dni a nie každý je na PN, kombinácia relatívne vysokého počtu dní mimo práce a dlhších PN robí problém ekonomicky citlivejším.
Dlhé PN sú podľa analytičky najnákladnejšie. Neznamenajú len viac dní mimo práce, ale aj vyššie riziko, že sa zamestnanec na pôvodnú pozíciu nevráti a prejde do dlhodobej neaktivity či invalidity. Pre verejné financie to predstavuje vyššie výdavky nemocenského poistenia a potenciálne aj budúce sociálne náklady. Každý dodatočný deň PN je priamym finančným nákladom. Najskôr pre zamestnávateľa formou náhrady príjmu a následne pre systém sociálneho poistenia. Riziko prechodu z dlhodobej PN do trvalej neaktivity pritom nie je zanedbateľné. Slovensko je už dnes krajinou s druhým najvyšším podielom poberateľov dôchodkov na populácii v EÚ, vrátane starobných, invalidných či pozostalostných dávok, čo naznačuje vysokú mieru pasívnej záťaže systému.
Od roku 2026 sa navyše v rámci konsolidačných opatrení predlžuje obdobie, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Časť finančného bremena sa tak presúva priamo na firmy. Pri väčších zamestnávateľoch sa aj relatívne malý rozdiel v priemernej dĺžke PN násobí do výrazných rozpočtových položiek. Dlhá PN pritom nepredstavuje len mzdový náklad. V priemysle znamená reorganizáciu zmien, vyššie nadčasy a tlak na produktivitu či bezpečnosť práce. V službách rastú náklady na dočasné kapacity, outsourcing alebo interné presuny. Predĺžená neprítomnosť zvyšuje riziko straty kvalifikácie a narušenia kontinuity výroby či projektov, najmä v regiónoch s napätým trhom práce.
Slovensko podľa Motúzovej pravdepodobne nemá výrazne chorľavejšiu populáciu než Česko. Rozdiel v dĺžke PN skôr poukazuje na kombináciu štruktúry ekonomiky, regionálnych nerovností, dostupnosti liečby a nastavenia motivácií v systéme. Ak sa má situácia zlepšiť, cieľom by nemalo byť iba znižovanie celkového počtu dní PN, ale skracovanie trvania jedného prípadu prostredníctvom lepšej rehabilitácie, flexibilnejšieho návratu do práce a vyváženého rozdelenia zodpovednosti medzi štát, zamestnávateľa a zamestnanca. „Skutočným testom funkčnosti systému preto nie je počet vystavených PN, ale rýchlosť návratu do práce. Kým bude slovenská PN dlhá, bude drahá. Pre verejné financie aj pre ekonomiku,“ uzatvára analytička.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet