Pre zabezpečenie udržateľnosti verejných financií je potrebné podľa ekonóma zamerať sa aj na príjmy
Ide o nevyužité rezervy, ktoré sa nachádzajú ako finančné aktíva v daňových rajoch, či v šedej ekonomike.
Najväčšou prioritou je v súčasnosti pre Slovensko nárast výdavkov na financovanie verejného zdravotníctva a dodatočné výdavky spojené s oživením jednotlivých ekonomík, čo prehĺbi už aj tak relatívne vysoký verejný dlh a fiškálny deficit. Pre zabezpečenie udržateľnosti verejných financií je potrebné podľa ekonóma SAV Juraja Sipka zamerať sa aj na druhú časť štátneho rozpočtu, kde sú rezervy, teda na príjmy. V tomto kontexte možno podľa neho hovoriť o nevyužitých rezervách, ktoré sa nachádzajú ako finančné aktíva v daňových rajoch, v šedej ekonomike, plynú z korupcie, netransparentných operácií v rámci verejného obstarávania či prania špinavých peňazí.
Podľa odhadov je v daňových rajoch asi 8 % až 10 % svetového HDP finančných aktív. "V štátoch pre Hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) šedá ekonomika predstavuje 15 %, čo je okolo dvoch miliárd amerických dolárov a korupcia približne 1 % svetového HDP. Podľa štúdií OSN sa celkový objem finančných aktív využívaných pri praní špinavých peňazí pohybuje v rozmedzí medzi 2 % až 5 % svetového HDP," povedal Sipko. Do daňových rajov plynie podľa neho ročne okolo 600 miliárd finančných aktív v dôsledku neplatenia daní korporáciami. V prípade štátov Európskej únie sa tento objem odhaduje v rozmedzí od 160 miliárd eur do 190 miliárd eur ročne. Okrem toho zhruba 40 % objemu svetových priamych zahraničných investícií, čo predstavuje asi 15 biliónov dolárov, je realizovaných cez schránkové firmy.
Pri hodnotení vývoja udržateľnosti verejných financií z pohľadu príjmov je podľa Sipka dôležité, aký je súčasný podiel príjmov v štruktúre, teda priame a spotrebné dane, ako aj dane fyzických osôb a dane právnických osôb. "Podľa analýz uskutočnených Medzinárodným menovým fondom na vzorke 145 členských štátov, najväčší nepomer je práve v rámci priemyselne vyspelých štátov, pri porovnaní hlavne medzi fyzickými a právnickými osobami. Tento výrazný nepomer je v tom, že fyzické osoby prispievajú v priemere dvanástimi percentami, zatiaľ čo podiel právnických osôb predstavuje len 3,5 %. Okrem toho existuje celý rad otvorených otázok súvisiacich so zavedením digitálnej dane," skonštatoval Sipko.
Aj nespravodlivé nastavenie štruktúry daňových sadzieb podľa ekonóma ešte viac prehĺbi historicky najvyššiu mieru polarizácie spoločnosti v moderných ekonomických dejinách. Urgentné je podľa Sipka pripraviť daňovú reformu orientovanú na mobilizáciu zdrojov na zabezpečenie príjmovej časti rozpočtu a na spravodlivé stanovenie sadzieb pre korporácie a fyzické osoby.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet