Prečo sa na Slovensko hrnú len cudzinci bez vzdelania?

Autor: redakčne upravené
04.02.2020 (09:50)

Tu sú dôvody, prečo za posledné štyri roky nezačali prichádzať na Slovensko vysokokvalifikovaní cudzinci, ktorí by potiahli vzdelanostnú ekonomiku.

Do roku 2020 mal výrazne stúpnuť podiel cudzincov, ktorí prinesú Slovensku pridanú hodnotu. Vláda plánovala prijať politiku na aktívnu podporu prijímania ekonomických migrantov z tretích krajín s dôrazom práve na vysokokvalifikovaných zamestnancov, či vedeckých pracovníkov. Hovorí o tom dokument Migračná politika s výhľadom do roku 2020. V posledných rokoch sa síce sprístupnil cudzincom náš pracovný trh, primárne však pre nízkokvalifikovaných pracovníkov.

Vysokú školu nemá ani štvrtina cudzincov

Problém ilustrujú aj štatistiky Ústredia práce. Po zjednodušení podmienok zamestnávania cudzincov, ktoré sa uvoľnili pred rokom, prišlo vlani až o 70 % viac pracovníkov z krajín mimo EÚ ako v roku 2018. Kým k decembru 2018 ich bolo 32 851, ku koncu vlaňajška to bolo už 46 184. Ale iba 22 % z nich bolo s vysokoškolským vzdelaním. Najvyšší podiel majú cudzinci so stredným odborným vzdelaním, teda s výučným listom. Tomu zodpovedá aj ich pracovná pozícia. Viac ako 40 % zo všetkých pracujúcich cudzincov z tretích krajín sú operátori strojov a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.



Iba 11,3 % zo všetkých sú riadiaci pracovníci, špecialisti či technickí a odborní pracovníci.

Jedným z dôvodov tohto nepomeru je nezmyselné sprísňovanie zákonov. Napríklad od začiatku roka 2018 nemôžu byť na Slovensku konatelia firiem z tretích krajín verejne zdravotne poistení. Avšak na to, aby mohol takýto cudzinec byť konateľom, musí získať prechodný pobyt a bývať na Slovensku nepretržite aspoň pol roka, inak mu zrušia pobyt za účelom podnikania. Zároveň nemôžu byť verejne zdravotne poistené ani jeho deti. „Takýto konateľ si síce môže kúpiť komerčné zdravotné poistenie. Často však zahŕňa iba nevyhnutnú starostlivosť. Aj ponuka je veľmi obmedzená, v podstate ju ponúka iba jedna poisťovňa u lekárov prvého kontaktu. Pričom nemôžu ani vycestovať kvôli ošetreniu do domovskej krajiny,“ vysvetľuje Milan Kurota zo SlovakiaInvest Group.

Živnostníci s ďalšími extra výhodami

Od októbra 2020 bude účinná reforma obchodného zákonníka, ktorá zavádza viacero noviniek. Dôsledkom nich však môže nastať, že cudzinci už nebudú potrebovať prechodný pobyt na založenie živnosti. Pre Slovensko to môže znamenať dva významné problémy. Prakticky hociktorý cudzinec získa založením živnosti verejné zdravotné poistenie na Slovensku. „Zoberme si takú západnú Ukrajinu, z ktorej emigrovali takmer všetci lekári. Za 70 eur mesačne hocikto žijúci pri slovenských hraniciach získa právo liečiť sa u slovenského lekára a na náklady slovenského zdravotníctva. A to len vďaka tomu, že si založí živnosť,“ vysvetľuje Milan Kurota.

O príjem však príde aj Sociálna poisťovňa a štátna pokladnica. V prvom roku nebudú musieť títo živnostníci platiť sociálne odvody vôbec. A pravdepodobne nebudú mať povinnosť ani neskôr. Budú robiť ako živnostíci na základe bezvízového styku 90 dní. Na tri mesiace sa budú musieť vrátiť domov. Potom však môžu opäť u nás robiť ďalších 90 dní. Celkovo tak na Slovensku môžu za rok odrobiť pol roka. „Ich ročný príjem takto neprekročí 6 000 eur, čo znamená, že nebudú platiť žiadnu daň a tým pádom ani žiadne sociálne odvody. Ak by náhodou aj zarobili viac a museli platiť daň, bude výrazne znížená, pretože si po novom budú môcť uplatňovať nezdaniteľnú časť aj paušálne výdavky pri dani z príjmov,” vysvetľuje Milan Kurota. Mnohé firmy, najmä v stavebníctve či poľnohospodárstve môžu „zamestnávať“ práve takýchto živnostníkov, aby ušetrili. Veľmi jednoducho sa tým tiež obíde regulácia slovenského pracovného trhu pre cudzincov – teda prijímanie cudzincov iba na nedostatkové profesie v okresoch s nižšou ako 5% nezamestnanosťou.
 


Tweet