Prepojenosť bánk a fondov neohrozuje stabilitu, ukazuje analýza NBS
Prepojenosť medzi finančnými inštitúciami patrí k prirodzeným znakom moderného finančného systému. Umožňuje efektívnejší tok kapitálu, lepšie riadenie likvidity a rozklad rizika medzi viacerých aktérov. Zároveň však vytvára kanály, ktorými sa v období stresu môžu problémy jednej inštitúcie preniesť na ďalšie časti systému.
Práve preto jej monitorovanie tvorí dôležitú súčasť rámca finančnej stability. Analytický komentár Národnej banky Slovenska, ktorého autorom je Viktor Lintner, ukazuje, že slovenský finančný sektor v tomto smere nevykazuje zvýšené riziká a jeho vnútorné väzby ostávajú dlhodobo obmedzené a stabilné.
Prepojenosť sa vo finančnom systéme prejavuje viacerými spôsobmi. Najpriamejšou formou sú bilaterálne expozície, ako úvery, vklady, nákupy cenných papierov, repo obchody či derivátové kontrakty medzi finančnými inštitúciami. V prípade zlyhania jednej strany by tieto väzby mohli viesť ku kaskádovému šíreniu strát cez bilancie ďalších subjektov. Riziko vzniká aj pri závislosti od financovania, ak by sa významný poskytovateľ likvidity náhle stiahol z trhu. Okrem toho existujú aj nepriame prepojenia, napríklad cez spoločné investície do rovnakých aktív alebo cez informačný kanál, keď problémy jednej inštitúcie negatívne ovplyvnia vnímanie celého sektora.
Na Slovensku má finančný systém pomerne jednoduchú a prehľadnú štruktúru. Dominantnú úlohu v ňom dlhodobo zohráva bankový sektor, ktorý ku koncu roka 2024 spravoval viac než 70 percent všetkých aktív finančného sektora. Ostatné segmenty, ako dôchodkové fondy, kolektívne investovanie či poisťovne, dosahovali výrazne nižší podiel. Táto hierarchia sa premieta aj do siete vzájomných vzťahov, kde banky fungujú ako centrálny uzol. Najčastejším typom prepojenia je situácia, keď nebankové inštitúcie ukladajú likviditu v bankách, nakupujú nimi emitované dlhopisy alebo s nimi uzatvárajú derivátové obchody. Iné krížové väzby sa v systéme vyskytujú len sporadicky a objemovo majú zanedbateľný význam.
Rozsah týchto prepojení zostáva nízky nielen na úrovni celého sektora, ale aj pri pohľade na jednotlivé inštitúcie. Ku koncu roka 2024 dosahovala agregovaná hodnota bilaterálnych expozícií približne 5,5 miliardy eur, zatiaľ čo celkové aktíva slovenského finančného sektora sa blížili k 170 miliardám eur. Aj keď pri niektorých nebankových sektoroch mali tieto väzby relatívne vyššiu váhu, stále nepredstavovali systémové riziko. Väčšina jednotlivých vystavení tvorila menej než päť percent aktív veriteľa a len v ojedinelých prípadoch presahovala hranicu 20 percent, spravidla pri menších podielových fondoch.
Charakteristickým znakom slovenského prostredia je aj veľmi nízka aktivita na medzibankovom trhu. Objem likvidity, ktorú si banky medzi sebou požičiavajú, sa dlhodobo pohybuje okolo 100 miliónov eur a počet vzájomných väzieb je minimálny. Významnejšie sumy sa viažu najmä na krížovú držbu krytých dlhopisov, pričom hlavnými emitentmi aj investormi sú najväčšie banky na trhu. Aj tento typ expozície je však do veľkej miery zmiernený dodatočným zabezpečením, ktoré kryté dlhopisy poskytujú.
Stabilitu systému podporuje aj fakt, že prepojenia sa v čase výraznejšie nemenia. Analýza NBS ukazuje, že nielen celkový rozsah väzieb, ale aj výber protistrán zostáva dlhodobo podobný. „To znamená, že systém nie je vystavený náhlym preskupeniam rizika medzi inštitúciami,“ vyplýva z hodnotenia NBS. Aj podsúvahové väzby cez deriváty ostávajú obmedzené a sú koncentrované len medzi niekoľkými bankami a vybranými nebankovými subjektmi.
Tieto zistenia však neznamenajú, že slovenský finančný sektor je úplne imúnny voči šokom. Riziko reputačnej nákazy môže vzniknúť aj vtedy, keď objektívne finančné väzby neukazujú na systémový problém. Problémy jednej inštitúcie môžu oslabiť dôveru klientov a investorov voči širšiemu okruhu subjektov, najmä v rámci rovnakého sektora. Nepriama prepojenosť sa prejavuje aj cez spoločnú držbu aktív, predovšetkým domácich štátnych a korporátnych dlhopisov, ktoré majú v portfóliách významné zastúpenie banky aj dôchodkové fondy.
Výraznejšie než vnútorné väzby sa do obrazu slovenského finančného systému zapisuje jeho prepojenie so zahraničím. Ku koncu roka 2024 tvorili zahraničné expozície približne štvrtinu celkových aktív sektora, pričom dominovali investície do majetkových cenných papierov, najmä ETF fondov a podielových listov. Najsilnejšie väzby smerovali do Írska a Luxemburska ako hlavných domicilov investičných fondov, ako aj do Česka, Francúzska, USA a Rakúska. Najviac orientované na zahraničie sú dôchodkové a podielové fondy, zatiaľ čo bankový sektor zostáva primárne zameraný na domácu ekonomiku.
Zdroj: SITA, Foto: NBS
Tweet