Prežijú malé podniky rok 2004?

24.07.2002 (00:00)

Európska únia klope na dvere, globalizácia je už tu
Podpora malého a stredného podnikania (MSP) sa v posledných 20 - 25 rokoch stala významnou súčasťou hospodárskej stratégie ekonomicky vyspelých krajín. Po ropnom šoku na konci 60. rokov a hospodárskej recesii v prvej polovici 70. rokov minulého storočia bolo zrejmé, že väčšia pružnosť týchto podnikov umožnila rýchlejšie prekonať následky kríz celých odvetví a odštartovať štrukturálne zmeny. Malé a stredné podniky dnes tvoria 80 - 99 percent podnikateľských subjektov v krajinách Európskej únie, majú 45- až 75-percentný podiel na zamestnanosti a produkujú 40 - 60 percent hrubého domáceho produktu. Štatistiky o MSP na Slovensku nevyznievajú najhoršie. Pôsobí tu vyše 303-tisíc fyzických osôb: živnostníci, slobodné povolania, samostatne hospodáriaci roľníci a bezmála 63-tisíc právnických osôb - malých a stredných podnikov. (Dovedna ich podiel na zamestnanosti dosiahol vlani 59,1 percenta. Na celkovej pridanej hodnote v hospodárstve SR sa sektor podieľal 47 percentami.) Tieto čísla však už o jeden a pol roka, keď by mala byť Slovenská republika prijatá do EÚ, nemusia platiť. Cenový šok a západná konkurencia môžu niektorých donútiť ustúpiť z pozícií, prípadne aj zavesiť živnosť na klinec.

Čo prinesie deň D?

Podľa vedúceho experta Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied Richarda Outratu predstavuje hrubý domáci produkt Slovenska na jedného obyvateľa len 49 percent priemeru krajín "pätnástky". Produktivita práce je polovičná a cenová hladina dosahuje iba 33 percent. Súčasťou vyrovnávania po vstupe bude preto najmä rast produktivity, ktorý však vyvolá tlak na uvoľňovanie pracovníkov. Zvýšenie cien energie a surovín sa premietne do vyšších spotrebiteľských cien, ktoré obyvateľstvo nemusí byť schopné uniesť, aj keď sa predpokladá, že porastú i jeho mzdy. Súčasná prednosť slovenských firiem - nízka cenová úroveň súvisiaca predovšetkým s relatívne nízkymi osobnými nákladmi - sa rýchlo vytratí. Ako súčasť EÚ bude musieť aj Slovensko zvýšiť priemernú úroveň miezd - aspoň na 70 percent priemeru pätnástky. Vyššie mzdy zároveň rozkrútia celý systém nákladov, čo výrazne ovplyvní aj výšku cien. Podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková upozorňuje, že úsilie by sa malo sústrediť najmä na urýchlené budovanie služieb a infraštruktúry, pretože do tejto oblasti začnú inak okamžite po vstupe prenikať zahraniční podnikatelia.

Možno s problémami

Podnikatelia nebudú vystavení len konfrontácii s novou situáciou, ktorá nastane po rozšírení Európskej únie. Musia obstáť aj v globálnej konkurencii, ktorá v krajinách s otvorenou ekonomikou poriadne zamieša karty. "Treba počítať s tým, že veľa podnikov v SR, ktoré sa v súčasnosti považujú za veľké, sa bude v dôsledku globalizácie transformovať a zostupovať do kategórie stredných alebo dokonca malých firiem," upozorňovala na nedávnej medzinárodnej konferencii venovanej malému a strednému podnikanie na prahu EÚ Ľubica Lesáková z Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. "Ich inovačný dynamizmus, slabšie kooperačné siete, ale aj nižšia produktivita práce a vyššie náklady budú značnou nevýhodou oproti veľkým firmám. Expandovať dokážu nanajvýš tie, ktoré sa už etablovali na zahraničných trhoch, prípadne dokážu nájsť konkrétnu konkurenčnú výhodu," dodáva. Pred dverami veľkej "pätnástky" tak malé a stredné firmy Slovenska zatiaľ stoja ako neisté a finančne slabé podnikateľské subjekty, zväčša v pasívnom očakávaní. Nie div. Značná časť podnikateľskej sféry doteraz vnímala, a stále aj vníma, globalizáciu a rozširovanie ekonomických vzťahov ako niečo veľmi vzdialené. Kdesi za horizontom roku 2004. Pritom je to naopak. Globalizácia je už tu. Tí, čo na ňu pamätali a pripravili sa, nebudú mať pri vstupe do EÚ takmer žiadne alebo oveľa menej problémov.

Dva prístupy

Malé a stredné podniky majú v podstate dve možnosti, ako sa s procesom globalizácie vyrovnať: pasívne čakať, čo vývoj prinesie a snažiť sa prežiť v regióne, kde pôsobia, a zapojiť sa do aktívne do ekonomického diania. Väčšina z nich je napokon koncipovaná ako malé firmy, ktoré mienia uspokojovať potreby obyvateľstva na lokálnom trhu. Musia vystačiť s tým, čo si samy zarobia. Nemajú ani dostatočne kvalifikovaných pracovníkov, zamestnávajú rodinných príslušníkov, známych, susedov. Nedisponujú ani takým know-how, aby si mohli medzinárodnú expanziu dovoliť. Ako prežijú ony? "Môžu vytvárať tzv. zhluky, keď sa pri veľkom podnikateľskom subjekte nabaľujú drobní producenti, ktorých aktivity sa dopĺňajú," uvádza Ľ. Lesáková. "Finálny výrobca má celý rad drobných subdodávateľov, pôsobia pri ňom obchodné spoločnosti, výskumno-vývojové pracoviská, infraštruktúra a ďalšie." Tak pracuje napríklad Volkswagen Slovakia, a. s., ktorý má obrovský počet väčších i menších dodávateľov. Môžeme použiť tiež príklad Whirlpool Slovakia, a. s., Poprad. Podnik pri výrobe bielej techniky kooperuje s celým radom menších firiem z oblasti severného a východného Slovenska. Často ide o veľmi úspešných výrobcov. Silný finálny producent vytvára malým a stredným podnikateľom zázemie pre ich činnosť, umožňuje im pravidelný odbyt produkcie, stály príjem. Zároveň je zárukou stability v regióne. Nemožno však hádzať všetky malé a stredné podniky do "regionálneho" vreca. Mnohé vidia v globalizácii príležitosť, vyvíjajú inovačné aktivity a chcú pracovať na svojich konkurenčných výhodách. Ich nadnárodné podnikateľské aktivity môžu mať rôznu podobu (priame dovozné a vývozné aktivity, kooperácie, licencie, franchising, spoločné podnikanie až po strategické aliancie, fúzie, priame zahraničné aktivity a podobne). Viaceré z týchto foriem už nie sú slovenským podnikom neznáme. Prognostici vidia budúcnosť malých a stredných podnikov tiež v alianciách alebo akvizíciách. Ako vhodné sa ukazujú sieťové štruktúry podnikania, kde sa firmy môžu deliť o produkt, jeho výskum a vývoj, prípadne o odbyt s inými organizáciami. Dnes sa čoraz častejšie hovorí už aj virtuálnych organizáciách, na ktorých môžu aj slovenské malé a stredné podniky úspešne participovať. Až dve tretiny z nich už využívajú internet a ďalšie sa chystajú pripojiť.

Autor: Ľudmila Lipianska


Tweet