Priemyselná produkcia v máji prekvapivo klesla, slabý dopyt a neistota brzdia oživenie
Priemyselná produkcia na Slovensku v máji podľa dát Štatistického úradu SR medziročne klesla o 4,1 %.
Je to podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša výraznejší pokles, než sa očakávalo. Medzimesačne po sezónnom očistení produkcia klesla o 2,8 %, pričom od začiatku roka je celkový pokles už 1,4 %. „Priemysel tak ostáva v defenzíve,“ hodnotí Kočiš.
V máji medziročne klesli všetky tri najvýznamnejšie odvetvia. Teda výroba dopravných prostriedkov o 2,6 %, výroba kovov o 6,5 % a výroba výrobkov z gumy a plastov o 4,7 %. Výroba strojov klesla o viac ako 13 %. Výraznejší rast zaznamenala len výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, ktorá však má malú váhu.
Podľa Kočiša sa napĺňa predpoklad, že lepšie výsledky z prvého kvartálu boli dočasné a súviseli so snahou výrobcov predbehnúť zavedenie ciel na dovoz áut do USA. „Tento faktor mohol dočasne zvýšiť výrobu aj vývoz, no jeho vplyv bol len prechodný a teraz môže dochádzať ku korekciám,“ vysvetľuje Kočiš. Dôvera v priemysle zostáva podľa neho kolísavá a v najbližších mesiacoch sa očakávajú premenlivé, častejšie negatívne výsledky, hoci v druhej polovici roka by mohlo prísť k miernemu zlepšeniu.
Slabý dopyt je podľa Kočiša kľúčovou prekážkou pre trvalejšie oživenie priemyslu. Oživenie európskej ekonomiky, najmä Nemecka, by mohlo stabilizovať exportné objednávky a zlepšiť podmienky na strane dopytu. „Nová vláda v Nemecku, a už skôr schválený fiškálny balík, by postupne mohol reštartovať najväčšiu európsku ekonomiku. Očakávané zvýšenie výdavkov na obranu by mali taktiež pomôcť priemyslu a ekonomike, ale pôjde o postupný efekt,“ dodáva Kočiš. Slovenský priemysel čelí aj drahším energiám, vyšším daniam a rastúcej konkurencii z Ázie. Využitie výrobných kapacít bolo v druhom štvrťroku na úrovni dlhodobého priemeru.
„Aj v tomto roku bude rast domáceho priemyslu tlmený dopadmi energetickej krízy, ktorá na ceny energií pre podniky na Slovensku doľahla relatívne viac ako v niektorých iných krajinách EÚ, či transformáciou európskeho automobilového priemyslu,“ pokračoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. S postupujúcim rokom by však priemysel predsa len mohol podľa jeho slov začať dostávať aj pozitívny impulz z uvoľnenejšej menovej politiky ECB, ktorá by sa s miernym oneskorením mala postupne prelievať aj do reštartu dopytu po investičných tovaroch v Európe.
Pozitívny impulz by k záveru roka, no skôr až v tom budúcom, mohol podľa Koršňáka dostať aj európsky zbrojársky priemysel. Nepriamo z toho môžu ťažiť aj slovenskí priemyselníci. „Predpokladáme však, že prevažne len ako súčasť subdodávateľského reťazca,“ dodal Koršňák.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet