Prijatie eura pre podnikateľov bude podľa Kohútikovej výhodné

Pozitíva v zavedení eura pre podnikateľské prostredie predpokladá aj Ľ. Ódor, vidí však aj viacero rizík prijatia eura, ako napríklad možnosť prehrievania ekonomiky

Prijatie eura v Slovenskej republike bude podľa viceguvernérky Národnej banky Slovenska (NBS) Eleny Kohútikovej pre podnikateľskú sféru výhodné. Pozitíva v zavedení eura pre podnikateľské prostredie predpokladá aj riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR Ľudovít Ódor. Vidí však aj viacero rizík prijatia eura, ako napríklad možnosť prehrievania.

Ako ďalej na utorkovej konferencii týždenníka Trend o finančnom manažmente povedala Kohútiková, proces prijatia eura je rozdelený do štyroch etáp. Slovensko plánuje prijať euro od 1. januára 2009. V prvej etape, ktorá zahŕňa obdobie od súčasnosti po vstup do systému výmenných kurzov ERM II najneskôr koncom prvého polroka 2006, je najdôležitejšie stanovenie centrálnej parity. "Bude to trojstranná dohoda medzi Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou a Slovenskom, pričom úlohou SR je vynegociovať udržateľnú úroveň centrálnej parity," uviedla Kohútiková. V období od vstupu do ERM II do rozhodnutia o vstupe SR do eurozóny bude prioritou plnenie maastrichtských kritérií a udržanie kurzovej stability, obdobie medzi rozhodnutím Rady a vstupom do eurozóny si bude podľa Kohútikovej vyžadovať dokončenie technických a organizačných príprav na vstup do menovej únie. Štvrtá etapa od 1. januára 2009 bude zameraná na zavedenie eura do bezhotovostného a hotovostného platobného styku.

Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth poukázal na konferencii aj na možné úskalia prijatia eura. "Objektívnym problémom prijatia eura môže byť nedostatok údajov," konštatoval Tóth. Medzi výhody spoločnej meny podľa neho môže patriť vyšší rast ekonomiky, ak sa zvýši obchodná výmena. Nevýhodou je podľa neho aj to, že centrálna banka nebude môcť ovplyvňovať po prijatí eura menovú politiku ako doteraz. "Je otázne, či bude menová politika Európskej centrálnej banky pre Slovensko vhodná, a ak nie, či bude mať Slovensko aj iné nástroje na vylaďovanie ekonomického cyklu," upozornil Tóth. Podľa neho môže byť rizikom aj neoptimálne nastavenie úrokových sadzieb, ktoré môže spôsobiť transfer bohatstva od šetriacich k zadlžujúcim alebo problém prehrievania a následnej korekcie.

Odpoveď na otázky, ako pôsobia jednotlivé oblasti ekonomiky na prijatie eura, nie sú podľa neho jednoznačné. Intenzita obchodných vzťahov hovorí podľa Tótha za prijatie eura, môže však spôsobiť špecializáciu krajín, a tým aj možnosť väčšieho vplyvu ekonomických cyklov na krajinu. "Slovensko môže mať až trojnásobne vyšší pomer automobilového priemyslu ako zvyšok únie a autá sú veľmi cyklickou oblasťou," vysvetlil Tóth. Slovensko tiež nie je podľa neho pripravené na ponukové šoky a ani fiškálna politika nie je flexibilná, teda nedáva priestor na zvyšovanie deficitu v "zlých časoch". Za prijatie eura hovorí podľa neho mzdové vyjednávanie.

Hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Ján Kotian sa obáva, že najväčšie riziko prijatia eura spočíva vo vývoji miezd, ktoré vplyvom vysokého nominálneho rastu v budúcich rokoch môžu spôsobiť vyššiu infláciu. Poukázal aj na to, že Slovensko už po prijatí eura nebude považované za emerging markets, čo sa môže premietnuť aj do zvýšenia ratingu Slovenska či zlepšenia rizikových prémií krajiny.