Privedie nás slovenský dlh nakoniec k bankrotu?
28.02.2024 (10:03)
Slovensko sa včera vrátilo na finančné trhy a v rámci syndikovaného predaja predalo nové 10 ročné dlhopisy v objeme 3 mld. eur. Celkový záujem investorov o naše dlhopisy bol v porovnaní s predajom dvojnásobný, ale nižší ako v minulom roku. Priemerný výnos do splatnosti na úrovni 3,78 % a zvýšená riziková prirážka voči nemeckým dlhopisom však znamená, že investori nastavili Slovensku zrkadlo.
Už v decembri sme upozorňovali, že kvôli nedostatočnej konsolidácií a ďalšej hrozbe zhoršenia ratingu môže dôjsť k rastu rizikovej prirážky na našich dlhopisoch voči benchmarkovým nemeckým dlhopisom. V našom scenári sme pracovali s úrovňou 130 bázických bodov. Investori aktuálne požadujú od Nemecka na 10 ročných dlhopisoch výnos do splatnosti na úrovni okolo 2,45 %, čo znamená, že sa naše očakávanie naplnilo a včerajší požadovaný výnos bol oproti nemeckým dlhopisom vyšší o viac ako 1,3 %. V praxi to teda znamená, že nás investori hodnotia čoraz rizikovejšie a financovanie resp. obsluha nášho dlhu sa stáva čoraz nákladnejšia. V rámci eurozóny si drahšie požičiava už iba Taliansko, od ktorého investori očakávajú približne o 145 bázických bodov viac v porovnaní s Nemeckom.
Ak sa pozrieme do nedávnej minulosti, tak ešte v lete 2022 očakávali investori na našich dlhopisoch nižší, resp. podobný výnos/rizikovú prirážku ako na španielskych či portugalských dlhopisoch. Dnes od Španielska očakávajú dodatočný výnos nad rámec nemeckých dlhopisov na úrovni 0,9 %. Pri Portugalsku je riziková prirážka na úrovni iba približne 0,65 %. Ak by sa nám v čase podarilo úroveň rizikovej prirážky udržať na dnešnej úrovni Španielska, požičali by sme si teraz približne o 0,4 % lacnejšie. Pri predaji nových dlhopisov v objeme 3 mld. eur by to znamenalo úsporu 12 miliónov eur ročne, resp. 120 miliónov eur za 10 rokov. Ak by sme zobrali do úvahy dnešnú úroveň rizikovej prirážky Portugalska, tak požadované výnosy, ktoré musíme investorom zaplatiť, v horizonte 10 rokov by boli takmer o 200 miliónov eur nižšie. Zvýšené rizikové prirážky sa prejavia, resp. už prejavili, aj pri ostatných predajoch/aukciách, čo znamená, že konečný účet za našu rastúcu rizikovosť bude ešte výrazne vyšší. Tieto peniaze mohli byť použité napríklad pri budovaní cestnej infraštruktúry, štrukturálnych reformách, v zdravotníctve či podpore dôchodcov. Zvýšená riziková prirážka tak dodatočne zaťažuje už aj tak napnutý štátny rozpočet.
Pri záujme o naše dlhopisy Slovensko naďalej ťaží najmä z očakávania trhov, ktoré predpokladajú, že vo vývoji cien dlhopisov dôjde v najbližších mesiacoch k obratu, ktorý bude súvisieť najmä s očakávaným znižovaním sadzieb zo strany ECB a pokračujúcim ochladením globálnych ekonomík, čo následne bude tlačiť ceny a teda aj zisk (pri prípadnom sekundárnom predaji) aktuálnych dlhopisov vyššie. Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. V horšom prípade by nás, resp. peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť.
Po decembrovom znížení ratingu Slovenska agentúrou Fitch vidíme nezanedbateľnú možnosť, že k zníženiu ratingu pristúpia v najbližších mesiacoch aj ďalšie agentúry. Zvýšená riziková prirážka naznačuje, že trhy s touto možnosťou už tiež počítajú. V hodnotení dôveryhodnosti Slovenska sa objavili nové trhliny. Na jednej strane je tu nízka miera konsolidácie verejných financií, čo priamo ovplyvňuje aj ich dlhodobú udržateľnosť. K tomu sa pridáva aj reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku a zatiaľ neschválenými výdavkovými limitmi. Pokračovanie nášho ekonomického rastu je pritom do značnej miery priamo závisle práve na týchto prostriedkoch z EÚ.
Zdroj: Slovenská sporiteľňa, Foto: redakcia
Tweet