Prognózy ekonomického vývoja sa podľa NBS príliš nezmenili

Súčasný a ani očakávaný vývoj ekonomiky sa oproti prognózam centrálnej banky výraznejšie nezmenil. Takto odôvodnil utorňajšie rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS) nemeniť úrokové sadzby jej viceguvernér Viliam Ostrožlík. Centrálna banka pritom sadzby nemenila napriek tomu, že priznáva, že inflácia v júni bola mierne vyššia ako očakávania a ceny by mali oproti pôvodným prognózam rásť rýchlejšie aj v budúcnosti. "Vzhľadom na to, že po analýze aktuálneho vývoja nebola v júlovej predikcii významnejšie prehodnotená cyklická pozícia ekonomiky, ako aj v súvislosti s faktom, že júnový rast cien v SR bol porovnateľný s vývojom inflácie v eurozóne, kde taktiež cenový rast bol ovplyvnený predovšetkým nákladovými faktormi, Banková rada NBS sa rozhodla, v prostredí reštriktívneho pôsobenia výmenného kurzu a blížiaceho sa vstupu do eurozóny nemeniť úrokové sadzby," povedal viceguvernér s tým, že v rámci rokovania bankovej rady nikto z jej prítomných členov návrh na zmenu úrokových sadzieb nepodal.

Júnový rast spotrebiteľských cien bol podľa Ostrožlíka mierne vyšší, ako očakávala NBS. Dôvodom boli predovšetkým vyššie ceny energií a potravín. V rámci energií dominovali ceny pohonných hmôt, ktorých zvyšovanie sa postupne začína premietať aj do cien niektorých služieb. Rapídne posilnenie koruny z prvého polroka sa pritom podľa centrálnej banky na inflácii zatiaľ neodráža. "Z vývoja cien obchodovateľných tovarov zatiaľ nie je možné pozorovať premietnutie vývoja výmenného kurzu z predchádzajúceho obdobia," konštatoval viceguvernér. K samotnej výkonnosti ekonomiky pritom podľa neho významne prispieva konečná spotreba domácností. To sa odzrkadlilo aj na vývoji obchodnej bilancie. "Prebytok obchodnej bilancie v júni podporil očakávania vyrovnanejšej štruktúry ekonomického rastu v najbližšom období. Vývoj finančných ukazovateľov v obchode naďalej indikuje pokračujúcu orientáciu domácností na realizáciu spotrebných zámerov," dodal Ostrožlík.

Banková rada NBS v utorok prerokovala aj aktualizovanú predikciu ekonomického vývoja do roku 2010. Skonštatovala pritom existenciu niekoľkých rizík makroekonomického vývoja. Pretrvávajú najmä riziká v cenách energetických komodít a potravín. "NBS bude monitorovať sekundárne prejavy spôsobené globálnym rastom cien komodít. Vzhľadom na aktuálny vývoj aj trh práce predstavuje riziko strednodobej predikcie. Bude obzvlášť dôležité všímať si reláciu vývoja miezd a rastu produktivity práce v jednotlivých odvetviach, ako aj vývoj miezd vo verejnom sektore," povedal Ostrožlík.

Základná úroková sadzba v slovenskej ekonomike sa tak ani v júli nemení. Banková rada NBS na svojom utorňajšom rokovaní totiž rozhodla o ponechaní úrokovej sadzby pre dvojtýždňové sterilizačné repotendre na úrovni 4,25 %. Naplnili sa tak očakávania analytikov, podľa ktorých bude slovenská centrálna banka kopírovať nastavenie sadzieb v eurozóne. Základná sadzba Európskej centrálnej banky je pritom v súčasnosti rovnako na úrovni 4,25 %. NBS ponechala bez zmeny aj úročenie jednodňových obchodov s centrálnou bankou a jednodňová refinančná sadzba tak zostáva na úrovni 5,75 % a jednodňová sterilizačná sadzba na 2,25 %. Informovala o tom NBS.

Úrokové sadzby centrálnej banky sú na súčasnej úrovni už od apríla minulého roka. Posledné zmeny v nastavení sadzieb totiž Banková rada NBS odsúhlasila v marci a v apríli 2007, kedy v oboch prípadoch išli sadzby zhodne o 25 bázických bodov nadol. Predtým sa úrokové sadzby menili ešte v roku 2006, pričom za celý rok 2006 sa upravovali spolu štyrikrát. Posledná predvlaňajšia úprava bola v septembri, kedy centrálna banka ohlásila jednotné zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov.