Prvá bankovka za osem mesiacov

18.03.2003 (00:00)

Vznik slovenskej meny 1992 - 93
V bahne normalizácie uviaznuté riešenie federalizácie Československa sa po páde komunizmu v roku 1989 opäť vynorilo. Dvadsať rokov násilne potláčané a neriešené problémy medzi Čechmi a Slovákmi nielen v štátoprávnej otázke, ale aj na poli ekonomiky znova začali byť aktuálne. Mnohí si spomíname na vojnu o podobu spoločnej republiky, o pomlčku, o štátny znak, o kompetenčný zákon...

V oblasti ekonomiky sa okrem množstva iných problémov začala riešiť aj veľmi chúlostivá otázka, ktorá časť republiky finančne doplácala na tú druhú alebo či má byť v štáte jedna centrálna banka alebo po jednej dve v každej z republík. Rokovania sa ťahali dlhé mesiace a každé ďalšie viedlo k novým sporom. Dospelo to až k rozhodnutiu predstaviteľov dvoch vtedy najsilnejších strán k rozdeleniu federácie. Nebola vôľa ani na jednej strane pokračovať v možnom, ale problematickom spolužití.

Reálne prípravy na samostatnú ekonomiku začali na Slovensku až v lete 1992. Teda iba pol roka pred vznikom samostatného štátu. V tomto krátkom čase sa mali vyriešiť viaceré problémy, ako bol vznik samostatnej centrálnej banky, oddelenie meny, podmienky prípadnej menovej únie, ale aj tlač nových bankoviek. Vznik Národnej banky Slovenska, novej centrálnej banky, bol zabezpečený zákonom NR SR z 18. novembra 1992. Čo sa týka menovej únie s Českom, na vzájomných rokovaniach sa nerozhodlo dokedy bude fungovať, a preto sa obe strany pripravovali na jej prípadný rozpad.

Opäť kolky
Treba povedať, že pripravenosť na slovenskej strane bola nižšia ako na českej. Niektorí účastníci rokovaní dokonca tvrdili, že Česi sa na odluku pripravovali už vo februári roku 1992 objednaním kolkov. Slovenská strana začala o objednaní kolkov rokovať až v októbri. Takže vidíme, že opäť sa plánovaná odluka riešila tak, ako sme si už viackrát spomínali v predchádzajúcich príspevkoch z rokov 1919 a 1945 - teda okolkovaním obeživa. Pri rokovaniach boli síce aj návrhy na pečiatkovanie bankoviek, ale kvôli ľahšej falšovateľnosti pečiatky sa napokon rozhodlo objednať kolky. Tie mali mať, samozrejme, príslušnú ochranu, veľkosť a kvôli jednoduchšiemu nalepeniu sa zvolili samolepiace. Až 7.decembra 1992 sa podpísala zmluva s Canadian Bank Note Company, ktorá mala kolky vytlačiť. Prvé hotové kolky došli na Slovensko až 28. decembra. Samotné kolkovanie sa začalo 13.januára 1993. Samozrejme, že Aani tentoraz sa kolkovanie nezaobišlo bez falšovateľov. Kolky sa falšovali či už kreslením alebo kopírovaním, ale nejaké masové falšovanie sa nerozšírilo.

Delenie meny
Samotné rokovania o rozdelení meny sa naplno rozbehli už v januári 1993. Prvé zasadanie menového výboru, ktorý tvorili najvyšší zástupcovia NBS a ČNB, sa konalo v Brne 8.januára. Predstavitelia bánk sa dohodli o rozdelení devízových aktív v pomere 2:1 a o prípravách technického zabezpečenia rozdelenia meny. Druhé a posledné zasadania menového výboru sa uskutočnilo v Smoleniciach 25. januára. Na ňom sa skonštatoval odlišný vývoj menových zásob v oboch republikách, a to bol ďalší dôvod na rozluku. Deň rozluky sa stanovil na 8. február a bola schválená aj platobná zmluva medzi ČR a SR, kde sa za formu platobného styku odmietla vzájomná zameniteľnosť mien aj platby vo voľnej mene a pristúpilo sa ku clearingovému zúčtovaniu. Výmena peňazí prebehla v dňoch 4. - 7. februára 1993.

Podľa zákona sa však mohli vymieňať neokolkované peniaze za okolkované až do 8. augusta 1993. Napokon sa vymenilo okolo 4 miliárd korún a peniaze na vkladoch vzrástli o 21 miliárd. Tento vzrast sa nedial preto, že by bola bezhraničná dôvera obyvateľov k novej mene, ale preto, že v hotovosti bolo povolené vymeniť iba 4000 Sk na osobu. Toto opatrenie sa prijalo aj preto, lebo nebol dostatok okolkovaných bankoviek na výmenu väčšej hotovosti. Slovenská nepripravenosť na menovú rozluku a neskúsenosť jednať na medzinárodnom poli sa prejavila aj pri rokovaniach o vstupe Slovenska do MMF. Pri rokovaniach o česko-slovenskej kvóte žala česká diplomacia úspechy keď namiesto dohodnutého pomeru delenia v pomere 2:1 sa kvóta upravila na 2,29 : 1.

Bankovky
Medzitým však prebiehala aj príprava na emisiu nových slovenských bankoviek. Už 23.1.1993 síce vyrazila mincovňa v Kremnici prvú slovenskú mincu - desaťkorunáčku, ale príprava bankoviek nebola zďaleka ukončená. Podobne ako pri vzniku vojnovej Slovenskej republiky aj teraz nastala pri tlači bankoviek časová tieseň. Bolo ich nutné urobiť čo najrýchlejšie, pritom za prijateľnú cenu. Ďalšie podmienky výberu tlačiarne boli schopnosť dodržať termín dodania a dať na bankovky všetky náležité ochranné prvky. Týmto podmienkam napokon vyhoveli dve tlačiarne - Canadian Bank Note Company so sídlom v Ottawe a tlačiareň Thomas De La Rue and Company Ltd., ktorá sídlila na Malte.

Návrhy na nové slovenské bankovky sa, našťastie, nemuseli robiť od nuly. Použili sa návrhy od akad. maliara J. Bubáka. Ten sa umiestnil na druhom mieste v súťaži o federálne bankovky, preto stačilo jeho návrhy prebrať a zvyšné mu dať dorobiť. Hotové boli návrhy osobnosti Cyrila a Metoda, Štefánika, Štúra a Pribinu. Autor teda dopracoval návrh na stokorunáčku (madona Majstra Pavla), Hlinku na tisícku a neskôr doplnil A. Bernoláka na dvestokorunovú bankovku. Na rokovaniach o podobe bankoviek sa objavili aj úvahy umiestniť na ne aj M. Bella a na päťtisíc korunu sa uvažovalo aj s A. Dubčekom. Napokon sa tieto osobnosti na bankovky nedostali. Prvá slovenská bankovka v nominále 50 Sk sa dostala do obehu už v polovici augusta 1993. Teda za necelých 8 mesiacov po vzniku samostatného štátu. Do konca roku 1993 sa dala do obehu väčšina slovenských bankoviek a všetky mince. Napriek tomu, že sa bankovky pripravovali závratným tempom, sú kvalitné aj čo sa týka ochrany aj z výtvarného hľadiska.

Slovensko napokon napriek rýchlosti rozdelenia meny zvládlo prechod na samostatnú menu pomerne bez väčších problémov. Postupne dostalo pôžičky od Svetovej banky na stabilizáciu meny, urobilo nevyhnutnú devalváciu a stalo sa členom MMF a Banky pre medzinárodne zúčtovanie v Bazileji. Dokedy ale samostatná mena ešte bude u nás obiehať, to sa nechajme prekvapiť... V pozadí čaká euro.

Autor: Jozef Ryník


Tweet