Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá tohtoročný ekonomický rast na úrovni 3,9 %
Rozpočtová rada hodnotí prognózu rezortu financií ako realistickú.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá na tento rok ekonomický rast na úrovni 3,9 %. Najnovšia makroprognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR počíta s rastom o 3,3 %. Napriek menším číselným rozdielom je celkový pohľad na vývoj ekonomického prostredia podľa rozpočtovej rady podobný. Voči odhadu IFP je vyšší odhad rady v tomto roku čiastočne kompenzovaný nižším rastom v budúcom roku. Rozpočtová rada preto hodnotí prognózu rezortu financií ako realistickú.
Aktuálny odhad rozpočtovej rady je o 0,6 bodu nižší, ako pôvodne prezentovali začiatkom roka. Príčinou je nestabilizovaná epidemická situácia u nás a našich obchodných partnerov v Európe. V prvom polroku bude slovenská ekonomika blízko stagnácie, pričom v prvom štvrťroku očakáva rozpočtová rada medzikvartálny pokles HDP o 2,8 %, predovšetkým v dôsledku poklesu domáceho dopytu. V druhom štvrťroku očakáva len mierny medzikvartálny rast o 0,8 % HDP.
Na predkrízovú úroveň sa ekonomika dostane podľa RRZ až v závere tohto roka. Prudký rast ekonomickej aktivity čaká až na budúci rok. Výrazný impulz dá ekonomike čerpanie zdrojov z EÚ. V prognóze rozpočtová rada ráta tiež s pokračujúcou silnou exportnou výkonnosťou napriek čiastočnému domácemu lockdownu, ktorá zároveň prekrýva nedostatočnú výkonnosť domácich služieb.
„Aktuálne nie je potrebné zastavenie výroby priemyslu, tzv. tvrdý lockdown, naopak očakávame postupné otváranie služieb od mája 2021,“ konštatuje rada. K stabilizácii postupne prispieva podľa nich pokračujúce očkovanie. Realisticky možno očakávať podľa nich počas leta dosiahnutie 60 % zaočkovanosti, minimálnej predpokladanej úrovne pre potlačenie plošného šírenia vírusu pri zrušených obmedzeniach. „Priaznivé vyhliadky rastu, najmä pri efektívnom využití dostupných EÚ zdrojov, vytvárajú predpoklady pre konsolidáciu verejných financií od roku 2022 bez toho, aby to škodlivo pôsobilo na ekonomické oživenie,“ uvádza rozpočtová rada.
„Vzhľadom na doznenie krízy a obrat v raste v budúcom roku podporený EÚ fondami vrátane Fondu obnovy naďalej odporúčame pokračovať v roku 2022 konsolidáciou na úrovni aspoň 0,5 % HDP a v roku 2023 aspoň na úrovni 1 % HDP,“ informuje rozpočtová rada. To by podľa nich umožnilo dosiahnuť štrukturálny deficit blízky 3 % HDP v roku 2023, ktorý by mal zastabilizovať vývoj dlhu. Konsolidácia môže byť podľa rady bolestivá počas negatívnej produkčnej medzery. „V našich odhadoch pri daných parametroch však ekonomika nebude trpieť negatívnou produkčnou medzerou ani po konsolidácii v rokoch 2022 až 2023,“ uviedla rada.
Aktuálne eviduje rada silný nárast dlhodobej nezamestnanosti. Priama pomoc ohrozeným domácnostiam je aktuálne v porovnaní s ostatnými krajinami menšia. Fiškálna politika by sa mala sústrediť na zabránenie znižovania kapacít v postihnutých službách a podporné opatrenia by mali podľa rady smerovať najmä k nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva v týchto sektoroch.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet