Rakúska národná banka žiada vypracovať rozvojovú stratégiu ekonomiky štátu

05.05.2004 (00:00)

Rakúska národná banka (RNB) žiada vypracovať rozvojovú stratégiu ekonomiky štátu. Podľa člena jej direktoriátu Josefa Christla lisabonské ciele sa môžu stať skutočnosťou len vtedy, ak sa ekonomicky rozvoj v Rakúsku a v celej EÚ podstatne zrýchli
Rakúska národná banka (RNB) žiada vypracovať rozvojovú stratégiu ekonomiky štátu. Podľa člena jej direktoriátu Josefa Christla lisabonské ciele sa môžu stať skutočnosťou len vtedy, ak sa ekonomicky rozvoj v Rakúsku a v celej EÚ podstatne zrýchli.

Predstavitelia EÚ na summite v Lisabone v roku 2000 pred spoločenstvo stanovili úlohu, že sa do roku 2010 má stať najkonkurencieschopnejším hospodárskym priestorom na svete.

Rakúski ekonómovia nedávno konštatovali, že rakúsky náskok voči iným európskym krajinám sa v porovnaní s 80. rokmi podstatne zmenšil. Hotové recepty na dosiahnutie vyššieho tempa vzostupu ekonomiky nemajú ani ekonómovia a ani politici. Podľa neho by sa ekonomickým rastom krajiny mali zaoberať "rastoví splnomocnenci", v službách vlády. Mali by sa vyznačovať dostatočnými kontaktmi, ale politicky by nemali byť angažovaní, išlo by o osoby s vysokou dôveryhodnosťou. Splnomocnenci by mali nastoľovať pálčivé témy hospodárskeho rozvoja Rakúska a po širokej diskusii by malo dôjsť k národnému konsenzu na tému ako dosiahnuť silnejší hospodársky rast.

RNB vo svojej najnovšej publikácii Peňažná politika a hospodárstvo upriamuje pozornosť aj na oblasti, ktoré sú podľa jej národohospodárov najdôležitejšie. V prvom rade treba podporovať vedu a výskum. V Rakúsku sa treba rozlúčiť s doterajšou praxou, keď v tejto oblasti sa robia len krátkodobé štátne iniciatívy. Podľa autorov publikácie treba vytvoriť vhodné prostredie pre rozvoj oboch činností tak na vysokých školách, medzi obyvateľstvom ako aj v podnikoch. Treba podstatne viac peňazí vynakladať na vzdelávanie.

Veľmi dôležitou zostáva, ako napísal rakúsky denník Der Standard, aj úloha integrácie starších ľudí do pracovného procesu. Riešením by mohla byť väčšia pružnosť v štátnom rámci, a to tak v oblasti pracovného času ako aj mzdového ohodnocovania. Ak toto chýba, potom podniky v dôsledku vysokých nákladov nie sú motivované, aby zamestnávali ľudí vo vyššom veku.



Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané. Copyright©TASR.


Tweet