Reálne mzdy v regióne rastú, Slovensko stráca tempo
Posledných desať rokov prinieslo podľa makroekonomickej štúdie spoločnosti Capital Markets, ktorá prevádzkuje značku InvestingFox, mimoriadne turbulentné obdobie z pohľadu cenovej stability.
Infláciu v sledovaných ekonomikách výrazne ovplyvnili globálne šoky, no ich dopady sa medzi krajinami výrazne líšili. Krajiny strednej Európy napriek prudkému rastu cien dokázali udržať rast reálnych miezd a v kúpnej sile sa už dostali nad úroveň roku 2019. Slovensko však v posledných rokoch začína strácať tempo, najmä v porovnaní so susedmi.
Prvá polovica sledovaného obdobia bola charakteristická veľmi nízkou infláciou, v niektorých ekonomikách dokonca deflačnými tlakmi. Tento vývoj súvisel najmä s lacnými energiami a utlmeným hospodárskym rastom. Situácia sa dramaticky zmenila po roku 2020. Pandémia COVID-19, narušené dodávateľské reťazce, rozsiahle fiškálne stimuly a neskôr aj energetická kríza vyvolaná vojnou na Ukrajine spôsobili v rokoch 2022 a 2023 najprudší rast cien za niekoľko desaťročí.
Hoci všetky sledované krajiny čelili podobným externým šokom, ich inflačný vývoj sa líšil. Slovensko, Česko a Poľsko zaznamenali výrazný rast cien najmä pri energiách a potravinách, čo súviselo s otvorenosťou ich ekonomík a závislosťou od dovozu energií. Maďarsko čelilo ešte extrémnejšiemu vývoju, keď sa vysoká inflácia udržala dlhšie a podporilo ju aj oslabenie meny či špecifické zásahy vlády do cenotvorby. Naopak, Taliansko sa ešte pred krízou pohybovalo na hranici deflácie a aj počas energetického šoku zaznamenalo miernejší rast cien než stredná Európa. Spojené štáty síce zažili najvyššiu infláciu od 80. rokov, no razantné sprísnenie menovej politiky tam postupne vrátilo infláciu bližšie k cieľovým hodnotám.
Rozdiely sú viditeľné aj pri porovnaní inflačného vrcholu v roku 2023. Kým v Maďarsku dosiahla priemerná inflácia 17,6 percenta, na Slovensku to bolo približne 11 percent, v Česku 10,7 percenta a v Poľsku okolo 11,5 percenta. V rovnakom roku bola inflácia v Taliansku 5,6 percenta a v Spojených štátoch približne 4,1 percenta.
Po inflačnom vrchole prišlo v rokoch 2024 a 2025 vo väčšine sledovaných ekonomík k výraznému spomaleniu rastu cien. Pomohla stabilizácia energetických trhov, obnovenie dodávateľských reťazcov aj prísnejšia menová politika centrálnych bánk. Vývoj reálnych miezd sa však medzi krajinami začal rozchádzať. Na Slovensku sa reálna mzda v roku 2024 zvýšila približne o 3,7 percenta a v roku 2025 predbežne o dve až tri percentá. V Česku rástli reálne mzdy rýchlejšie, približne o 4,7 percenta a v treťom štvrťroku 2025 o 4,5 percenta. Najvýraznejší rast zaznamenalo Poľsko, kde sa reálne mzdy zvýšili o 7,8 percenta.
Podľa štúdie k tomu prispeli viaceré faktory. V Česku pomohla nízka nezamestnanosť a vyššia produktivita práce v priemysle. Poľsko profitovalo z kombinácie nižších odvodov, rodinných finančných transferov a efektívneho využívania európskych fondov na podporu ekonomiky. Slovensko tak začína v dynamike rastu miezd zaostávať.
Špecifickým prípadom zostáva Taliansko. Podľa údajov tamojšieho národného štatistického úradu reálne mzdy medzi rokmi 2019 a 2024 stratili 10,5 percenta kúpnej sily a ani v roku 2025 sa nedokázali vrátiť na úroveň spred pandémie. Stále zostávajú približne o osem až desať percent nižšie než na začiatku roka 2019.
Autori štúdie zároveň upozorňujú, že cenová stabilita môže byť rýchlo narušená externými šokmi a návrat inflácie k cieľovým hodnotám závisí od dôveryhodnej hospodárskej politiky. Skúsenosti posledných rokov podľa nich ukazujú, že systematické finančné plánovanie a dlhodobý prístup k správe majetku sú v nestabilnom globálnom prostredí čoraz dôležitejšie nielen pre investorov, ale aj pre bežné domácnosti.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet