Reguláciou proti zlyhaniu regulácie

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
21.03.2012 (15:00)

V mnohých médiách či komentároch začína byť kapitalizmus označovaný za evolučne prekonaný systém po „záruke“, pretože je zdrojom kríz.  
 
Vina sa hádže predovšetkým na voľný trh, ktorý údajne sám nedokáže obnoviť rovnováhu. Z tohto dôvodu potrebuje vyššiu reguláciu a štátne zásahy na všetkých úrovniach - od makroúrovne až po jednotlivé ekonomické subjekty. Prakticky vo väčšine sveta totiž čoraz viac ľudí verí v to, že vláda môže plniť všeobecne prospešnú funkciu pre spoločnosť udeľovaním licencií, povolení či zákazov.

Jeden z predstaviteľov slávnej rakúskej ekonomickej školy a uznávaný svetový ekonomický historik, profesor Robert Higgs, to vidí presne opačne. Svoje tvrdenie podporuje veľmi praktickým príkladom škodlivosti regulácie. Ide o udeľovanie povolení na predaj nových liekov prostredníctvom amerického regulátora Food and Drug Administration. Ľudia sediaci v tejto inštitúcii sú motivovaní k tomu, aby neriskovali svoje kreslá pre prípadné chyby a aby neúmerne nepreťahovali schvaľovacie procedúry . Z tohto dôvodu sú nové lieky veľmi drahé a na trh sa dostávajú s oneskorením. Mnoho pacientov v dôsledku takýchto dlhých procedúr zbytočne nielen trpí, ale dokonca aj umiera.

Keby takáto štátna regulácia neexistovala, máloktorý výrobca liekov by napriek tomu riskoval svoju reputáciu, zdravie pacientov a prípadné veľké finančné straty spojené so zavedením neúčinných a život ohrozujúcich liekov. Nevyhovujúce lieky by sa možno predsa dostali na trh, no napáchali by relatívne málo škody, lebo by boli veľmi rýchlo odhalené a odstránené z trhu. Škody na zdraví by boli totiž okamžite viditeľné. Keď sa však na trh účinné lieky kvôli regulácii vôbec nedostanú (alebo dostanú s veľkým oneskorením), škody môžu byť páchané naveky. Odzrkadlilo by sa to nielen na samotnom zdraví, ale aj na poklese konkurencie. V závislosti od nej by sa následne znížil tlak na pokles cien a narástli by výdavky na zdravotnú starostlivosť.

Obmedzenia uvalené na farmaceutov sú pritom len jedným z mnohých štátnych zásahov, ktorých negatívne dôsledky pocítime v budúcnosti. Súčasný systém nezlyháva pre nedostatok regulácie, ale práve pre jej veľký rozsah a nesprávne prevedenie. Odpovedať na zlyhanie regulácie ešte väčšími obmedzeniami (napríklad cenovými stropmi na lieky, čo potenciálne odčerpáva peniaze na výskum a vývoj a spomaľuje ho) tak pravdepodobne nebude správnou cestou. Žiaľ, práve ňou sa rúti rozvinutý svet...
Zdroj: J&T BANKA,