Riaditeľ Svetovej banky pre Slovensko Roger Grawe pre PRAVDU: Cieľom vysoký, vyrovnaný rast

V utorok schválená Stratégia pomoci Slovensku je prvým takýmto programom Svetovej banky pre SR. Prečo sa takýto program nerealizoval už skôr?

Stratégie pomoci (CAS) Svetovej banky zvyčajne obsahujú širokú škálu pomocných aktivít vrátane analytických prác a pôžičkového programu. Kým súčasná vláda pred dvoma rokmi neiniciovala rokovania s bankou, nemali sme zo Slovenska žiadnu žiadosť o poskytnutie pomoci, či už formou pôžičky, alebo technickej podpory. Keď sa na nás obrátila súčasná vláda, považovali sme za potrebné mať CAS ako rámec pre realizovanie pomocného programu.

Stratégia obsahuje tri možné scenáre pomoci v závislosti od vývoja ekonomiky a postupu reforiem. Naplnenie podmienok ktorej z verzií považujete v prípade Slovenska za reálne?

Tak ako sme vysvetlili rade riaditeľov, Slovensko má vážny záujem dostať sa do tzv. vysokej verzie. Tá vyžaduje implementáciu reforiem, ktoré už sú v agende pre Slovensko. Veríme tomu, že Slovensko splní podmienky tzv. vysokej verzie.

V čom vidíte slabé miesta pri napĺňaní týchto kritérií?

Kritériá vysokej verzie sú náročné z hľadiska času, ktorý má vláda na realizáciu reforiem. Musí ich urobiť v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov. Nejde pritom len o reštrukturalizáciu finančného sektora a podnikovej sféry, privatizáciu energetiky a dopravy, ale aj o realizáciu, resp. rozbehnutie reformy sociálneho sektora vrátane reformy dôchodkového systému.

To je veľmi náročná agenda a vyžaduje nielen politickú vôľu na rozbehnutie týchto reforiem, ale aj vytvorenie mnohých administratívnych rámcov a veľa analytických podporných prác. Množstvo potenciálu vlády však bude potrebné na zavedenie týchto reforiem do praxe. Práve dostatok tohto potenciálu je jedným z rizík.

V čom je tento program pre Slovensko výhodný?

Najdôležitejším prínosom je, že tieto reformy umožnia Slovensku vrátiť sa na úroveň vysokého rastu, ktorú dosahovalo predtým. Ale vrátiť sa spôsobom, ktorý umožní dlhodobý rast. Podľa našich analýz rast, ktorý dosahovalo Slovensko v polovici 90. rokov, nebol udržateľný. Vzniknuté deformácie to jasne ukázali. Spomínanému rastu ekonomiky nezodpovedal rast zamestnanosti a blahobytu celej populácie. Podľa nášho pohľadu je najdôležitejším prínosom rast ekonomiky so zodpovedajúcim rastom zamestnanosti i blahobytu. Ďalším prínosom je, že realizácia reforiem by mohla byť signálom pre partnerov a zvlášť Európsku úniu, že Slovensko je plne pripravené zaradiť sa do prvej skupiny krajín vstupujúcich do EÚ.

Ako hodnotíte vývoj ekonomiky a priebeh reforiem po roku 1998?

Stabilizácia makroekonomiky v roku 1998 a balík stabilizačných opatrení v roku 1999 boli fundamentálnymi krokmi vlády k dosiahnutiu cieľov, ktoré si Slovensko stanovilo. Jasne definovaná priorita vlády reštrukturalizovať priemysel a privatizovať bankový sektor je ďalším krokom, ktorý veľmi vysoko hodnotíme. Myslím, že v tejto oblasti sa podarilo dosiahnuť veľmi dobrý pokrok.

Považujete pokrok v realizácii reforiem, resp. ich tempo za dostatočne rýchle?

Prípravy na reštrukturalizáciu priemyslu trvajú necelé dva roky, resp. okolo 18 mesiacov. Prvou prioritou však bola stabilizácia makroekonomiky a až potom vznikol priestor na reštrukturalizáciu a reformy. Bolo veľmi dôležité ukázať, že reštrukturalizácia je založená na solídnych analýzach. Je možné, že reformy sa dali urobiť rýchlejšie, ale myslím si, že v mnohých smeroch sa už dali zaznamenať efekty vládnej politiky v tejto oblasti. Spočívajú v signáloch o smerovaní, ktoré už vyslala. Nemyslím si, že v prípade rýchlejšieho postupu by boli efekty omnoho výraznejšie, než sú teraz.

Niektoré časti Stratégie pomoci časovo presahujú funkčné obdobie tejto vlády. Aké sú teda vaše očakávania politického vývoja na Slovensku?

Nemôžem komentovať politickú budúcnosť, som len cudzinec a nemám žiadne analýzy, ale povedal by som, že Slovensko je na ceste dosiahnuť cieľ v podobe rýchleho prijatia do Európskej únie a dosiahnutia podobného inštitucionálneho prostredia ako v ostatných trhových ekonomikách. Prijatie do OECD v minulom roku je dobrým príkladom. Pokračovanie začatých reforiem v dohľadnom čase je mimoriadne dôležité. Politické zmeny v okolitých krajinách boli rámcom pre podobné reformy. Preto predpokladám, že Slovensko v nich bude pokračovať bez ohľadu na výsledok volieb.

Spomenuli ste OECD. Nastala nejaká významná zmena v hodnotení Slovenska po jeho prijatí do tejto organizácie?

Povedal by som, že prijatie Slovenska do OECD je jedným z indikátorov vôle a dosiahnutých výsledkov v oblasti prechodu na trhovo orientovanú ekonomiku. Myslím, že to bol určite výsledok viditeľný pre zvyšok sveta.

Okrem Slovenska ste riaditeľom Svetovej banky pre Českú republiku, Maďarsko, Slovinsko a Moldavsko. Môžete preto porovnať situáciu u nás a v týchto krajinách?

Takéto porovnávanie krajín je vždy ťažké, pretože situácia v každej krajine je v niečom iná. Ale myslím, že reformy, ktoré si Slovensko samo stanovilo a sú zachytené v CAS, jasne posúvajú Slovensko smerom, ktorým idú jeho susedia. Tak ako som už spomenul, úspešná implementácia tejto agendy ho môže zaradiť do tejto skupiny krajín z hľadiska vstupu do EÚ.