Ropa zdražuje, inflácia neklesá. Fed zatiaľ nemení kurz
Americká centrálna banka zatiaľ nemení kurz a vyčkáva na ďalší vývoj ekonomiky aj inflácie. Na marcovom zasadnutí ponechal Fed úrokové sadzby bez zmeny v pásme 3,50 až 3,75 percenta, čím potvrdil opatrný prístup v čase rastúcich geopolitických rizík a nejasných inflačných tlakov.
Podľa ekonóma Finaxu Patrika Kindla ide o krok, ktorý trhy očakávali, no zároveň signalizuje, že centrálna banka stále hľadá rovnováhu medzi tlmením inflácie a podporou ekonomického rastu.
Guvernér Fedu Jerome Powell upozornil najmä na rastúce inflačné riziká spojené s vývojom cien energií a pretrvávajúcim efektom ciel. Inflácia v USA síce vo februári dosiahla 2,4 percenta, no podľa neho zostáva nad cieľovou úrovňou najmä v dôsledku faktorov, ktoré menová politika ovplyvňuje len nepriamo. Krátkodobé inflačné očakávania sa podľa Powella zvýšili najmä v dôsledku rastu cien ropy, zatiaľ čo dlhodobé očakávania ostávajú stabilne ukotvené na úrovni 2 % inflačného cieľa.
Kľúčovým zdrojom neistoty je aktuálne situácia na Blízkom východe, ktorá výrazne zasiahla ropný trh. Cena americkej ropy WTI sa vyšplhala približne na 95 dolárov za barel, čo predstavuje prudký nárast od začiatku konfliktu. Vyššie ceny energií tak v krátkodobom horizonte tlačia infláciu nahor, no ich dlhodobejší vplyv na spotrebu a hospodársky rast zostáva podľa šéfa Fedu nejasný.
Americká ekonomika pritom vysiela zmiešané signály. Trh práce sa postupne ochladzuje, keď v poslednom mesiaci zaniklo približne 92-tisíc pracovných miest a viaceré veľké firmy oznámili prepúšťanie. Centrálna banka očakáva, že nezamestnanosť by mohla do konca roka stúpnuť na 4,4 percenta. Napriek tomu Powell označil ekonomiku za naďalej „solídnu“ a Fed mierne upravil odhad rastu HDP smerom nahor na 2,4 percenta.
Centrálna banka sa tak nachádza v citlivej situácii medzi dvoma protichodnými cieľmi. Na jednej strane potrebuje udržať infláciu pod kontrolou, na druhej strane nechce príliš sprísniť podmienky financovania a oslabiť trh práce. Powell zároveň odmietol obavy zo stagflácie a zdôraznil, že súčasný vývoj sa nedá porovnávať s krízou zo 70. rokov, keď kombinácia vysokej inflácie a prudkého rastu nezamestnanosti výrazne zasiahla ekonomiku.
Pre Slovensko a eurozónu je vývoj v USA dôležitý najmä cez vplyv na finančné trhy, ceny komodít a menovú politiku. Pozornosť investorov sa teraz presúva do Európy, kde rozhoduje Európska centrálna banka. Očakáva sa, že aj ona zvolí vyčkávaciu stratégiu a ponechá sadzby bez zmeny, kým sa nevyjasní ďalší vývoj inflácie a cien energií.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet