Rýchly rast cien k nám podľa NBS prichádza prevažne zo zahraničia
Inflácia by sa mala spomaliť, rýchly rast cien by nemal byť podľa analytikov NBS trvalý fenomén.
Ceny na Slovensku v poslednom období výrazne stúpajú, no rýchly rast cien k nám podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) prichádza prevažne zo zahraničia. Domáce faktory tvoria menšinu. Dôvodov vysokej inflácie je podľa analytikov viacero. Je to napríklad oživenie ekonomiky po kríze, nedostatok surovín a komponentov, pandémia, ceny energií, fiškálna politika, menová politika, mzdové tlaky a iné.
Pre infláciu na Slovensku je teda podľa národnej banky hlavným motorom jednoznačne vývoj cien v zahraničí. Kumulatívne za roky 2021 a 2022 tvorí 60 % očakávaného nárastu inflácie. Inak povedané, doterajší cenový vývoj možno jasne prisúdiť vývoju cien energetických a potravinových položiek na globálnych trhoch. Jednorazové domáce faktory, ako sú spotrebné dane na cigarety a zrušenie obedov zadarmo pre školákov, prispeli 8 %. Zvyšných 32 % sú priame a nepriame domáce trhové mechanizmy, ako zvyšovanie cien firmami kvôli zachovaniu ziskovosti.
Vyššia inflácia sa podľa analytikov NBS určite odzrkadlí na zvýšení nominálnych miezd pri mzdových vyjednávaniach. Tu sú však podľa nich dva otázniky. Kedy a do akej miery a čí nárast miezd spôsobí ďalší rast inflácie. Analytici Národnej banky Slovenska zatiaľ nevnímajú, že by infláciu malo v tomto a ďalších rokoch hnať vyššie zvyšovanie miezd.
Mzdovým tlakom z dôvodu zrýchľujúcej sa inflácie možno zatiaľ pripísať iba veľmi malý vplyv na inflačný vývoj. Na otázku, do akej miery sa inflácia prejaví v mzdách a mzdy následne v inflácii, sa analytici národnej banky pozerajú cez nahromadené nárasty inflácie v horizonte rokov 2021 až 2023. Za toto obdobie celková úprava odhadu rastu cenovej hladiny predstavuje 6,6 percentuálneho bodu. Z toho len približne 0,2 bodu pripisujú vplyvu miezd, teda tzv. sekundárnym vplyvom. To znamená, že inflácia sa do miezd dostane, no dodatočný efekt vyšších miezd na infláciu by mal byť slabý.
História podľa centrálnej banky ukazuje, že mzdy na Slovensku sú poháňané predovšetkým rastom produktivity práce a nedostatkom vhodnej pracovnej sily. Na infláciu reagujú mzdy spomalene a nemajú tendenciu zohľadňovať očakávaný budúci cenový vývoj. Nižšiemu prenosu inflácie do miezd prispieva aj nízke pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Náklady práce v porovnaní k dovezeným výrobným vstupom predstavujú na Slovensku nižšiu časť celkových nákladov, hlavne pri potravinách a energiách. Prenos inflácie do miezd tak historicky podľa analytikov nevytvára vysoké sekundárne efekty do inflácie, ako tomu môže byť vo vyspelejších ekonomikách.
Rok 2022 by mal priniesť postupnú stabilizáciu cien vstupov. Riziko ich ďalšieho rastu tu však podľa centrálnej banky stále je. Avšak prezentované údaje z decembrovej predikcie stále podľa analytikov platia. Analýza počíta s upokojením situácie a postupným spomalením inflácie. Ak sa vývoj globálnych cien stabilizuje tak, ako očakáva NBS, rozkrútenie mzdovo-inflačnej špirály by tiež nemalo nastať. Menová politika má k dispozícii účinné nástroje na stlmenie nežiaducich inflačných tlakov. Aj keď pokles inflácie môže trvať dlhšie, ako sa očakávalo na jeseň minulého roku, rýchly rast cien by nemal byť podľa analytikov NBS trvalý fenomén.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet