S Veľkou nocou sa spája najskôr pôst, potom štedré stoly. Štatistický úrad sa pozrel na produkty, ktoré patria k sviatkom
Veľkonočné sviatky sa spájajú s oslavou jari a nového života. Spojené sú aj s viacerými tradičnými jedlami či produktami. Kým prvé sviatočné dni sú zamerané skôr na prípravu a pôst, na Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok si ľudia radi doprajú bohatšie jedlá, nebránia sa ani alkoholu.
Štatistický úrad (ŠÚ) SR sa pozrel na dáta o produkcii, úrode, spotrebe či priemerných cenách vybraných produktov, ktoré sú považované za symboly Veľkej noci.
Veľkonočné tradície sa začínajú už na Zelený štvrtok, ktorý do jedálnička prináša symboliku zdravia v podobe zelenej zeleniny. Podľa dát ŠÚ SR spotrebiteľským hitom je dlhodobo hlávkový šalát. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2024, jeden Slovák za rok skonzumoval približne 2,3 kg hlávkového šalátu, čo bolo o 10 % viac ako rok predtým.
K Zelenému štvrtku tradične patrí špenát, ktorého priemerný Slovák skonzumuje približne 400 gramov ročne. K zelenej zelenine patrí aj kel, jeho konzumácia dosiahla 700 g na obyvateľa a medziročne stúpla o 17 %. Z hľadiska úrody slovenské farmy pestujú najmä kel, vlani ho zozbierali 190 ton. Nasledoval špenát s produkciou 101 ton a potom hlávkový šalát s objemom úrody 47,5 tony.
Veľký piatok je spojený s pôstom, na stoloch sa tak objavujú ľahšie jedlá v podobe rýb, zemiakov či strukovín. Podľa štatistík obyvateľ Slovenska spotreboval za rok 2024 približne 5,8 kg rýb a 65,2 kg zemiakov. Tradičným pôstnym jedlom je aj hrachová kaša. Priemerný Slovák spotrebuje ročne 1,3 kg hrachu jedlého. Profesionálni producenti vlani dopestovali vyše 3 500 ton hrachu, čo bolo dvojnásobne viac ako rok predtým. Do úzadia však ustúpilo typické historické jedlo Slovákov – krúpová kaša. Hoci ide o nutrične bohatú potravinu, v roku 2024 spotreboval obyvateľ SR len 100 gramov jačmenných krúp za rok.
Prípravy na veľkonočné sviatky vrcholia v Bielu sobotu, ktorá ja spojená s prípravou tradičnej syrovej hrudky, údenín či zdobením kraslíc. Hoci sú vajcia stálou súčasťou jedálnička ľudí počas celého roka, v období Veľkej noci sa objavujú na stoloch častejšie. Priemerný Slovák ich skonzumuje ročne 213 kusov, teda približne štyri vajcia za týždeň.
Sliepky v profesionálnych chovoch na Slovensku vlani zniesli v priemere štyri až päť vajec za týždeň. Spotrebitelia vo februári 2026 platili za 10 kusov slepačích vajec veľkosti M v priemere 2,70 eura, čo bolo menej ako v januári, ale stále viac ako pred rokom.
Všetky prípravy smerujú k Veľkonočnej nedeli, ktorá je najvýznamnejším sviatočným dňom a tradične sa spája s novým životom či symbolikou jahňaťa. Podľa údajov ŠÚ SR sa na Slovensku vlani narodilo 118 000 jahniat, čo je približne rovnako ako v roku 2024. Najviac, až 29 % slovenských jahniat, sa narodilo na farmách v Banskobystrickom kraji. Celkovo sa v minulom roku z fariem predalo na mäso takmer 75 800 jatočných jahniat, čo bolo najmenej za posledných päť rokov. Najviac, až 42 % z celkového počtu jahniat určených na spracovanie mäsa, pochádzalo z fariem v Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
Vyvrcholením sviatkov je Veľkonočný pondelok, spojený s tradičnou šibačkou a oblievačkou. Jedným zo symbolov sviatku je aj voda. Denná spotreba pitnej vody podľa štatistík v roku 2024 dosiahla v priemere 107 litrov na obyvateľa.
K odmene pre šibačov tradične patrí aj čokoláda a čokoládové cukrovinky. Podľa dostupných údajov jedna osoba denne spotrebuje približne 35 gramov čokolády alebo čokoládových cukroviniek, čo je 12,7 kg ročne.
Súčasťou osláv Veľkej noci býva aj konzumácia alkoholu. Podľa údajov ŠÚ SR obyvateľ SR v roku 2024 spotreboval 7,5 litra 40 % liehovín za rok. V prepočte to predstavuje malý pohárik (0,2 dcl) denne. Spotreba alkoholu podľa štatistík medziročne mierne klesla, za posledných päť rokov sa udržuje medzi siedmimi až deviatimi litrami za rok.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet