Sedem percent žien si vôbec neverí pri zhodnocovaní peňazí

30.07.2024 (15:50)

Slovenské ženy vládnu rodinným rozpočtom. Sporia, myslia na budúcnosť a majú zdravé sebavedomie v oblasti financií aj investícií. Dosiahnuť vlastný pocit finančnej nezávislosti im ale trvá dlhšie.

Vyplynulo to z prieskumu UniCredit Bank.

Osem z desiatich respondentiek sa stará o domáce financie bez ohľadu na veľkosť domácnosti. Práve ženy platia účty, spravujú domáci rozpočet a podieľajú na rozhodovaní o investíciách alebo veľkých nákupoch. Ženy aktívne využívajú poistné produkty. Takmer polovica slovenským žien má poistenie domácnosti, takmer tretina má uzatvorené tradičné životné poistenie a 13,1 % má životné poistenie s investičnou zložkou. Dôchodkové poistenie má zriadené takmer tretina Sloveniek.

Ženy sú menej aktívne v investovaní a zhodnocovaní, dôvodom môže byť podľa psychologičky niekoľko. „Ženy môžu stráviť veľkú časť svojho života na materskej dovolenke, ako slobodné matky alebo v zamestnaniach, ktoré sú menej platené, ale umožňujú im byť doma s dieťaťom, ak sú choré. To môže formovať vzťah k peniazom a postoj ‚radšej vrabec v hrsti ako holub na streche‘. Preto je pre nich lepšie narábať s peniazmi tak, aby neboli príliš výnosné, ale zároveň neboli riskantné, aby prípadne neohrozili finančnú stabilitu rodiny,“ komentuje rozdiely v prístupe k financiám psychologička Martina Viewegová.

Slovenským ženám chýba dostatok informácií, pokiaľ ide o zhodnocovanie peňazí. Bežné sporiace účty sú stále medzi ženami najobľúbenejšie. Využíva ich každá druhá Slovenka. Na popularite získavajú aj pravidelné investície s podielom 22,1 % a termínované vklady s podielom 10,3 %.

Podľa prieskumu si 7 % žien vôbec neverí pri zhodnocovaní peňazí. Viac ako desatina nemá ani vlastné úspory na investovanie. Viac ako štvrtina žien uvádza, že dokáže využívať len základné produkty, ako sú termínované vklady a pravidelné investície. Polovica žien dokáže zhodnocovať peniaze, pričom 28 % z nich tvrdí, že keď si nie sú isté, nechajú si poradiť od odborníka alebo skúsenejšej osoby, a pätina sa pri rozhodovaní spolieha iba na seba.

Ochota investovať priamo súvisí aj s dostupnými finančnými prostriedkami a pocitom finančnej nezávislosti. To zvyčajne súvisí s výškou pravidelného príjmu a schopnosťou odložiť si časť peňazí bokom. Šestnásť percent respondentiek prieskumu uviedlo, že nemá dostatočný príjem na to, aby sa považovali za finančne nezávislú a pri riadení svojej finančnej situácie potrebujú pomoc partnera alebo rodičov.

Tento problém sa najčastejšie vyskytuje u najmladšej generácie žien. Sociálnu pomoc poberá 3,8 % respondentiek z prieskumu. Iba 1,9 % žien síce uvádza dostatočný príjem, ale nie je pre nich ľahké urobiť samostatné finančné rozhodnutie a potrebujú k tomu ďalšiu osobu.

Pocit finančnej závislosti od iných u slovenských žien sa vytráca prechodom do práce. Vo veku 27 až 35 rokov je najvyšší podiel žien, ktoré sa hodnotia ako finančne samostatné a nezávislé, pričom naprieč všetkými vekovými skupinami sa takto vníma tretina žien. Ďalších 30,1 % žien sa označilo ako finančne nezávislé, ale o väčších rozhodnutiach sa radí s odborníkmi, prípadne s blízkymi. Zvyšných 13,1 % respondentiek uviedlo, že sa cítia ako finančne nezávislé, ale občas si zájdu pre radu k odborníkom.

Prieskumu o finančnej nezávislosti žien sa zúčastnila reprezentatívna vzorka 525 respondentiek zo Slovenska vo veku od 18 do 65 rokov. Uskutočnil sa v marci 2024. Zber údajov sa realizoval prostredníctvom aplikácie Instant Research spoločnosti Ipsos.
 


Tweet