Seniori nemusia len zaťažovať sociálny systém, výrazne môžu pomôcť ekonomike

Autor: Matej Horňák, redakčne upravené
23.09.2025 (11:00)

Zvyšujúci sa počet seniorov prináša obrovský tlak na dôchodky. Avšak, seniori nemusia byť len na “príťaž”, no môžu paradoxne systému aj pomôcť. Ako by mohla vyzerať táto zmena?

Slovensko čelí zásadnej demografickej zmene, ktorá bude ovplyvňovať dostupnosť pracovnej sily a tým aj fungovanie hospodárstva. Počet ľudí v produktívnom veku výrazne klesne a podiel seniorov na celkovej populácii vzrastie do roku 2050 až o 10%. Zatiaľ čo dnes na jedného človeka nad 65 rokov pripadajú štyria ľudia v produktívnom veku, v roku 2050 to budú iba dvaja. Zvýšenie miery participácie starších ľudí na trhu práce môže však priniesť významné ekonomické benefity a zvýšiť priemerný ročný rast HDP na obyvateľa až o 0,5%, čo preukázateľne pomôže firmám aj jednotlivcom. Na to však potrebujeme štátne politiky, ktoré k tomuto dopomôžu: kvalitnejšia zdravotná starostlivosť, rozvoj flexibilných foriem práce či efektívne vzdelávanie.

Trh práce už vstupuje do novej éry, v ktorej bude demografia zohrávať kľúčovú rolu, keďže počet ľudí v produktívnom veku (štandarde určovaným od 15 do 64 rokov) sa začne postupne znižovať. Dôvodom je kombinácia predovšetkým dvoch faktorov: nižšia pôrodnosť, rastúca dĺžka dožitia a migrácia do/zo zahraničia. Zatiaľ čo dnes je na Slovensku pomer obyvateľstva 65+ voči tejto produktívnej skupine asi 28 %, tento podiel sa má do roku 2050 takmer zdvojnásobiť na 50 %. Z celkovej populácie sa podiel ľudí nad 65 rokov zvýši z dnešných asi 18 % na približne 28 %. Participácia na trhu práce však klesá už medzi ľuďmi od 55 rokov, teda už niekoľko rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Miera participácie tu je na úrovni 66 % (o niečo vyššie než je priemer EÚ), oproti celkovej populácii (15-64 rokov) je to však menej až o 6%. Postupne pozorujeme nárast miery participácie v tejto vekovej skupine, u ľudí nad 64 rokov je to dnes asi 6 %, zatiaľ čo pred troma rokmi to boli asi 4%.

Zdravie nemôžeme zanedbať

Vyššia aktivita na trhu práce u starších zamestnancov je však spojená aj so zdravím. Hoci predpovede hovoria o náraste očakávanej dĺžky dožitia do roku 2050 o približne 5-6 rokov, dôležitým indikátorom pre budúcnosť na trhu práce je, koľko rokov Slováci prežijú v zdraví.

Priemerný Európan sa dnes v zdraví dožije asi 63 rokov, na Slovensku je to až o 6 rokov menej. Ak chceme zvýšiť participáciu na trhu práce vo vyššom veku, je nevyhnutné zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a podporovať prevenciu. Tento prístup má však aj makroekonomické benefity. Výpočet OECD ukazuje, že ak by Slovensko zvýšilo zamestnanosť zamestnancov nad 54 rokov na úroveň najlepších krajín OECD, prinieslo by to vyšší rast HDP na obyvateľa v priemere až o 0,5% ročne. Spomedzi všetkých sledovaných krajín EÚ je to tretí najväčší potenciál po Luxembursku a Španielsku.

Pre firmy je prínosom okrem väčšej dostupnosti zamestnancov na doplnenie zmien aj nižšia fluktuácia či uchovávanie know-how pre služobne mladších kolegov. Výskumy tiež ukazujú, že kombinácia vekovej diverzity a ich vzájomného vzdelávania zvyšuje produktivitu tímov.

Pre jednotlivca prináša práca vo vyššom veku udržiavanie kongitívnej a fyzickej aktivity, vyšší príjem či lepšie mentálne zdravie vďaka práci v kolektíve a udržavaniu sociálnych väzieb. Na Slovensku pokračuje v práci popri penzii asi štvrtina dôchodcov, podľa OECD je najčastejším dôvodom to, že majú radi svoju prácu (asi pätina z nich), pre necelú tretinu je to finančne atraktívne vďaka kombinácii dôchodku a príjmu. Asi štvrtina označila, že pracuje, lebo je to pre nich finančne nevyhnutné.

Príležitosti striebornej ekonomiky

Starnutie populácie prináša mnohé výzvy, ale aj príležitosti. Správa Svetového ekonomického fóra hovorí, že viac starších ľudí prinesie globálne viac než desať miliónov nových pracovných miest, najmä v dôsledku potreby sociálnej starostlivosti, zmeny spotrebiteľského správania či všeobecne nových potrieb vyplývajúcich z tohto fenoménu. Predpokladá sa, že pokles počtu ľudí v produktívnom veku v dôsledku starnutia bude do istej miery kompenzovaný napríklad aj nástupom technológií (robotizácia, umelá inteligencia). Ktorý z týchto faktorov preváži, dnes ešte nevieme. Pre väčšie zapojenie staršej generácie na trhu práce je však potrebné okrem spomenutého zlepšenia zdravotnej starostlivosti priniesť aj flexibilné formy práce a rekvalifikáciu zacielené na ľudí nad 55 rokov, účinné formy motivácie pre neskorší odchod z trhu práce či boj s vekovou diskrimináciou. Ako ukazujú dáta, benefity pre celú spoločnosť môžu byť markantné.


 


Tweet