Slováci čelia takzvanej dopravnej chudobe, takmer polovica ľudí má problém dostať sa do práce či k lekárovi
Cesta do práce, k lekárovi či za rodinou nie je pre každého samozrejmosťou. Takmer polovica Slovákov má problém dostať sa do práce či k lekárovi. Dostupnosť dopravy pritom zásadne ovplyvňuje nielen každodenné fungovanie ľudí, ale aj ich životné príležitosti.
Poukázal na to prieskum Slovenská dopravná chudoba 2025, ktorý vlani v decembri uskutočnil Inštitút 2050.
Prieskum ukázal, že až 46 % ľudí na Slovensku má aspoň občas problém s dopravou. Zároveň 38 % domácností uviedlo, že sa stretáva s problémami pri presune za základnými potrebami, ako sú práca, škola, lekár či nákupy.
Na problémy dopravnej chudoby upozornil aj Európsky klimatický pakt, ktorý zdôraznil, že zmeny v doprave musia zohľadňovať sociálnu realitu. Podľa odborníkov je nevyhnutné brať do úvahy dostupnosť služieb, regionálne rozdiely aj situáciu domácností, ktoré dnes nemajú reálnu alternatívu k individuálnej doprave.
Dopravná chudoba označuje stav, keď ľudia nemajú k dispozícii dostupnú, spoľahlivú alebo cenovo zvládnuteľnú dopravu do miest, kam potrebujú cestovať. Aj základné presuny sa tak pre nich stávajú komplikované, časovo náročné či finančné zaťažujúce. Ide o súhrn každodenných bariér, ktoré sa postupné kumulujú. Problémom pritom nemusí byť len cena dopravy, často je to aj jej dostupnosť. Medzi hlavné bariéry patria nedostatok spojov, ich zlá nadväznosť, nevhodné časy odchodov či dlhé cestovanie.
Vyše polovica respondentov prieskumu (55 %) si myslí, že verejná doprava sa v posledných rokoch skôr zhoršuje než zlepšuje. Väčšie investície do verejnej dopravy by uvítalo 76 % opýtaných. „Dopravná chudoba tu s nami v skutočnosti je už dlho, najmä v periférnych regiónoch, kde je slabá verejná doprava, veľké vzdialenosti a domácnosti sú finančne na hrane. Nové je skôr to, že sa o nej začína otvorene hovoriť v kontexte dekarbonizácie dopravy. Keď sa majú meniť ceny palív či pravidlá v doprave, je zrazu vidieť, že časť ľudí nemá reálnu alternatívu,“ vysvetlil analytik Inštitútu 2050 Tomáš Chabada.
Odborníci pripomínajú, že dopravná chudoba sa netýka len skupiny najchudobnejších ľudí. Zasahuje najmä do života ľudí na vidieku, domácností s nižšími príjmami a týka sa rodín, seniorov či obyvateľov odľahlejších lokalít.
„Keď sa povie chudoba, každý si predstaví tých najbiednejších. Dopravná chudoba sa však týka najmä mladých ľudí, rodín a ľudí žijúcich v odľahlejších lokalitách. Žijú tam, lebo bývanie v mestách je nedostupné alebo tam majú svoje zázemie. Dopravná chudoba spôsobuje vylúčenie z hospodárskeho a spoločenského života. Týchto ľudí de facto strácame,“ upozornila ambasádorka Európskeho klimatického paktu Zuzana Fialová.
Odborníci však pripomenuli, že aj finančný rozmer dopravy je dôležitý. „Sú oblasti Slovenska, kde je dopravná a energetická chudoba veľmi úzko prepojená. Ide najmä o regióny s nižšími príjmami a slabou verejnou dopravou. Domácnosti sa tam často rozhodujú, či zaplatia energie, nakúpia potraviny alebo sa dostanú do práce či školy,“ vysvetlila Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských s psychologických vied SAV.
Dopravnú chudoba môžu podľa odborníkov zmierniť opatrenia, ktoré rozšíria možnosti mobility, no zároveň budú zohľadňovať rozdiely medzi mestami a regiónmi. Hovoria o posilnení spojov a ich lepšej nadväznosti, zavádzaní dopravy na zavolanie či podpore cestovného pre nízkopríjmové domácnosti. „Takéto opatrenia pomáhajú riešiť dopravnú chudobu a zároveň podporujú udržateľnejšie formy dopravy,“ uzavrel Chabada.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet