Slováci pracujú kratšie ako pred pandémiou a tento trend bude pokračovať
Slovenská ekonomika sa po pandémii síce rýchlo spamätala v oblasti zamestnanosti, no k pôvodnému rozsahu pracovného času sa už nevrátila. Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že od roku 2019 klesol počet odpracovaných hodín na jedného zamestnanca približne o dve hodiny týždenne, a to plošne, naprieč sektormi aj demografiou.
Vývoj nie je krátkodobým efektom pandémie, ale súčasťou dlhodobého trendu, ktorý IFP opisuje ako „dlhodobý fenomén“, pri ktorom za tri dekády v celej EÚ padol počet odrobených hodín o viac ako sedem percent.
Slovensko pritom patrí medzi krajiny s najvýraznejším poklesom. Pandémia skrátila pracovný deň v priemere o 22 minút a podľa IFP to znamenalo prepad, ktorý sa prejavil takmer vo všetkých vekových skupinách, povolaniach aj odvetviach. Zmena štruktúry ekonomiky vysvetľuje len zanedbateľnú časť dopadu. „Zmena v štruktúre ekonomiky vysvetľuje len 3 % celkového zníženia,“ konštatuje IFP. Najsilnejší vplyv mali nízkokvalifikované služby, ako obchod, doprava, skladovanie či gastro a ubytovanie, ktoré stáli za takmer tretinou poklesu.
V absolútnych číslach pracujú Slováci menej preto, že väčšina zamestnaných odpracuje kratší čas. Kým koncom roka 2019 dosiahol objem odpracovaných hodín na Slovensku 17,3 tisíca hodín denne, v predminulom kvartáli to bolo už len 16,3 tisíca. Je to medziročný pokles o šesť percent. Väčší prepad za rovnaké obdobie zaznamenalo už len Lotyšsko. Firmy počas pandémie uprednostňovali skrátenie odpracovaných hodín pred prepúšťaním a súčasne rástol počet ľudí na OČR a PN. Aj keď sa zamestnanosť po reštarte ekonomiky opäť zvýšila, pracovný čas sa na predpandemickú úroveň nevrátil.
Výrazný tlak na odrobené hodiny prišiel v posledných rokoch aj zo strany odchodov do predčasných dôchodkov, ktoré sa sústredili najmä v sektoroch služieb a priemyslu. Podľa IFP sa priemysel podieľal na poklese celkového objemu odpracovaných hodín zhruba jednou tretinou. Práve tieto sektory boli v rokoch 2023–2024 najviac zasiahnuté výpadkom pracovnej sily.
Vývoj na Slovensku však nemožno chápať iba ako negatívnu odchýlku. Krajina dlhodobo pracovala viac než priemer EÚ a súčasný trend môže byť aj dôsledkom prirodzeného dobiehania. Už v roku 1995 patrilo Slovensko medzi krajiny s najdlhším pracovným časom. Dnešné skracovanie odpracovaných hodín súvisí so zvyšovaním životnej úrovne, technologickým pokrokom a rastom miery participácie, ale aj s demografickým vývojom. Starnutie obyvateľstva bude podľa IFP v najbližších rokoch ešte výraznejším tlakom smerom k ďalšiemu znižovaniu pracovného času.
Popri objektívnych faktoroch stále viac zaváži aj zmena preferencií zamestnancov. Podiel ľudí, ktorí by chceli pracovať menej, sa od roku 2019 zdvojnásobil. Slovensko zároveň dramaticky zaostáva v rozsahu využívania čiastočných úväzkov. Pracuje na nich len štyri percentá zamestnaných, zatiaľ čo v mnohých západoeurópskych krajinách ide o bežný pracovný model.
IFP preto upozorňuje, že aj keď ide o prirodzený vývoj, bude mať makroekonomické dôsledky. Kratší pracovný čas spolu s nedostatkom pracovnej sily zníži potenciálny výkon ekonomiky. „Nedostatok pracovného výkonu tak bude v budúcnosti tlmiť aj celkový rast ekonomiky,“ dodáva IFP.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet