Slováci prichádzajú o tisíce eur. Podvodníci menia taktiku a cielia na psychiku
Kybernetické podvody na Slovensku menia svoju podobu rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Kým ešte nedávno dominovali phishingové e-maily a podvodné správy, dnes ustupujú sofistikovanejším formám manipulácie, ktoré cielia priamo na psychiku obetí. Banky aj polícia upozorňujú, že podvodníci čoraz viac využívajú dôveru klientov, moderné technológie a prvky umelej inteligencie, pričom výsledkom sú výrazne vyššie finančné straty.
Podľa údajov VÚB banky dnes phishing predstavuje už len menšiu časť podvodov, konkrétne približne päť percent zo strát klientov. Naopak, dramaticky narastajú takzvané investičné podvody, ktoré od začiatku roka 2026 tvoria až 73 percent všetkých podvodných transakcií. Ide o zásadný posun v správaní páchateľov, ktorí už nečakajú na chybu klienta, ale aktívne ho vedú k tomu, aby peniaze odoslal sám.
„Odklon od phishingových útokov smerom k nebezpečným podvodom, ktoré využívajú psychický nátlak a manipuláciu klientov bánk sledujeme už posledné dva roky. Začiatkom tohto roka sa tento posun definitívne potvrdil. Hovoríme najmä o dvoch typoch transakčných podvodov, a to investičných podvodoch a telefonátoch od falošného policajta či bankára. Tie dnes spôsobujú najvyššie finančné straty Slovákov. Klient síce platbu zadá sám, ale podľa presných inštrukcií útočníkov,“ vysvetľuje koordinátor prevencie podvodov vo VÚB banke Radomír Adamkovič.
Typický scenár sa začína nenápadne, často cez reklamu na sociálnych sieťach s prísľubom rýchleho zhodnotenia peňazí. Niektoré kampane sú podporené aj deepfake videami so známymi osobnosťami, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť. Po kliknutí na reklamu nasleduje telefonát od údajného investičného poradcu, ktorý klienta presviedča, aby začal „investovať“. V praxi to znamená posielanie peňazí na účty podvodníkov, pričom často ide o opakujúcu sa vstupnú sumu okolo 250 eur.
Podvodníci však využívajú aj sofistikovanejšie techniky. V niektorých prípadoch presvedčia obeť, že jej chcú vyplatiť zisk z investície, a navádzajú ju na inštaláciu aplikácie, ktorá v skutočnosti umožní vzdialený prístup k zariadeniu. Novinkou je aj zneužitie technológie NFC, pri ktorej klient nevedomky prepojí svoju platobnú kartu s útočníkom, čo mu umožní vyberať peniaze z bankomatu.
Rastúci trend potvrdzuje aj polícia. Hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lukáš Pecek upozorňuje, že v posledných dňoch evidujú viacero prípadov podvodov spojených s investovaním do kryptomien. Spoločným menovateľom je telefonický kontakt a presviedčanie obetí o výnimočnom zhodnotení investície.
Konkrétne prípady ukazujú rozsah škôd. V jednom z nich prišla žena vyššieho veku o desaťtisíc eur, ktoré na pokyn podvodníka vybrala a odovzdala neznámej osobe. V inom prípade umožnila obeť vzdialený prístup k počítaču a následne odovzdala aj platobné karty s PIN kódom, pričom celková škoda presiahla štyridsaťtisíc eur.
Podľa bánk aj polície sú najohrozenejšou skupinou klienti vo veku približne od 50 do 75 rokov. Ide o ľudí, ktorí sú aktívni v online priestore, no zároveň disponujú úsporami, čo z nich robí atraktívny cieľ. Situáciu komplikuje aj fakt, že obete často konajú pod silným psychologickým tlakom a niekedy dokonca klamú vlastnej banke, pretože ich na to podvodníci vopred pripravia.
„Je naozaj dôležité uvedomiť si, že ak vás ktokoľvek navádza klamať svojej banke, s určitosťou ide o podvod,“ zdôrazňuje Radomír Adamkovič. Polícia zároveň vyzýva verejnosť na maximálnu obozretnosť a pripomína, že nikto by nemal poskytovať prístupové údaje, platobné karty ani hotovosť neznámym osobám.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet